Smrť Oľgy Feldekovej († 82) zasiahla celé Slovensko. Bola to žena, ktorá dokázala vnímať pravdu s úprimnosťou, jemnou a láskavou iróniou, a to nielen ako spisovateľka a glosátorka, ale aj ako významná kultúrna osobnosť, ktorá svojím životom inšpirovala generácie. Jej názory, eseje a fejtóny sa stali neoddeliteľnou súčasťou slovenskej literárnej a publicistickej scény.
V exkluzívnom rozhovore pre joj.sk mesiac pred svojou smrťou hovorila aj o tom, ako by chcela, aby na ňu ľudia spomínali. „Chcela by som, aby si ma ľudia pamätali nielen pre moje diela, ale aj pre spôsob, akým som žila – s úprimnosťou, jemnosťou a humorom,“ povedala.
Keď sa s ňou začiatkom novembra rozprávali, jej hlas bol už poznačený únavou a bolesťou, no stále v nej bol obdivuhodný pokoj a nadhľad ženy, ktorá v živote veľa zažila, veľa pochopila a veľa odovzdala. Bola svedkom aj tvorcom kultúrnych zmien na Slovensku, vnímala spoločenské i politické premeny a vždy dokázala nájsť rovnováhu medzi vážnymi témami a ľahkosťou každodenného života. Keď hovorila o svojom želaní zostať navždy v pamäti ľudí, znelo to typicky „feldekovsky“: „Ľudia si na mňa stále spomínajú ako na glosátorku, spisovateľku, manželku, mamu, ale stále som Oľga – a za to môžem poďakovať svojim rodičom.“
Humor ju neopustil
Humor bol pre ňu životnou filozofiou. Neopustil ju ani v posledných týždňoch, keď ju telo vyčerpávalo viac, než by človek dokázal uniesť. V rozhovore pre portál vyslovila slová, ktoré dnes znejú takmer ako jej vlastný epitaf: „Bez humoru to nie je dobré ani v literatúre, ani v Sedmičke, ani v živote.“ Taká bola Oľga Feldeková – aj v bolesti, aj v obmedzeniach, humor jej zostal až do konca. Jej jemná irónia a schopnosť vnímať absurditu života inšpirovali mnohých kolegov, študentov i mladých spisovateľov.
Osudová láska a rodina
Keď sa jej spýtali na životný moment, na ktorý nikdy nezabudne, nehovorila o sláve či úspechoch. Jej srdce ožilo pri spomienke na stretnutie s osudovou láskou Ľubomírom Feldekom. V sladkých 16 rokoch si vypočula slová, ktoré si niesla v srdci desaťročia: „Keď som mala 16 a manžel ma požiadal o ruku, ešte sme si vykali. Budem mu za to do smrti vďačná.“ Táto jednoduchá, tichá spomienka, akoby vystrihnutá z romantického filmu, je najkrajšou definíciou lásky, akú mohla vysloviť – lásky, ktorá nebola okázalá, ale hlboká a trvalá, lásky, ktorá nezmizla ani v posledných, najťažších dňoch.
Rodina a blízki pre ňu znamenali celý svet. S manželom Ľubomírom a deťmi prežila život naplnený láskou, porozumením a vzájomnou podporou. Jej život bol dôkazom, že skutočné hodnoty spočívajú v ľudských vzťahoch, nie v sláve či uznaní.
Oľga Feldeková nás opustila vo veku 82 rokov. Jej posledné dni boli poznačené utrpením a problémami s dýchaním, no napriek bolesti odišla tak, ako žila – ticho, pokojne a obklopená láskou svojej rodiny. Jej odkaz – spájať úprimnosť, humor a láskavosť – zostáva živý a bude inšpirovať generácie Slovákov ešte mnoho rokov.
