Herečka Zuzana Kocúriková je v slzách a prežíva najťažšie obdobie svojho života, pretože krátko pred Vianocami tragicky prišla o svoju životnú lásku a životného partnera. Jej manžel, významný slovenský herec, režisér a pedagóg Peter Mikulík , zomrel v skorých ranných hodinách 13. decembra 2025, čo zasiahlo nielen herečku, ale aj celú umeleckú obec na Slovensku. Smútok z jeho odchodu je o to hlbší, že Peter bol známy svojou ľudskou dobrotou, profesionalitou a pokorou, ktorou si získal rešpekt celej kultúrnej komunity.
Peter Mikulík bol považovaný za jednu z najrenomovanejších osobností slovenskej divadelnej a televíznej tvorby. Narodil sa 10. júna 1941 a jeho kariéra trvala viac ako šesť desaťročí. Počas života stál pri zrode významných divadelných inscenácií a televíznych projektov, pričom jeho rukopis bol charakteristický citlivým humorom, dôrazom na detail a schopnosťou hlboko preniknúť do psychológie postáv. Okrem toho bol dvorným režisérom legendárnej dvojice Milan Lasica a Július Satinský, s ktorými vytvoril nezabudnuteľné divadelné a televízne inscenácie, ktoré dodnes patria medzi kultúrne ikony Slovenska.
Peter Mikulík sa intenzívne venoval aj pedagogickej činnosti na Divadelnej fakulte VŠMU, kde vychoval celé generácie mladých hercov a režisérov. Jeho študenti si ho pamätajú ako náročného, ale spravodlivého pedagóga, ktorý kládol dôraz nielen na techniku a remeslo, ale aj na ľudskosť, empatiu a zodpovednosť voči umeniu.
Vo Slovenskom národnom divadle sa podpísal pod takmer stovku réžií, pričom jeho tvorba zasahovala do rôznych žánrov – od klasických dramatických diel po moderné experimentálne inscenácie. Kolegovia a kritici oceňovali jeho schopnosť spájať tradíciu s inováciou, jeho cit pre rytmus, tempo aj emocionálnu hĺbku predstavení. Jeho odchod zanechal hlbokú stopu v slovenskom kultúrnom prostredí a mnohí fanúšikovia, kolegovia i študenti sa s ním lúčia ako s jednou z najvýznamnejších tvárí domáceho divadla a televízie.
Zuzana Kocúriková a Peter Mikulík boli manželmi dlhé desaťročia, vytvorili pevný a milujúci pár a spolu vychovali dcéru Katarínu, ktorá sa taktiež venuje divadlu a dramaturgii. Pre Zuzanu je strata manžela obrovskou osobnou ranou – stratila človeka, s ktorým prežila väčšinu života, zdieľala radosti aj starosti, tvorila aj cestovala, a ktorý bol pre ňu nielen partnerom, ale aj najlepším priateľom. Ich vzťah bol často označovaný za príklad hlbokej, trvalej lásky a partnerstva v náročnom umeleckom prostredí, kde kariéra často oddeľuje ľudí.
Smrť Petra Mikulíka prichádza v období, keď sa slovenská kultúrna scéna pripravovala na sviatočné obdobie a početné divadelné premiéry, čo ešte viac prehĺbilo smútok medzi blízkymi, priateľmi a kolegami. Mnohí ho opisujú ako človeka s obrovským srdcom, vášnivého umelca a pedagóga, ktorého tvorba a odkaz zostanú žiť v pamäti slovenského divadla a televízie ešte dlhé roky.
