Na slovenské obrazovky vstupuje výnimočný televízny projekt A SME TU, ktorý nenápadne, no o to silnejšie mení spôsob, akým vnímame rozhovory, známe osobnosti aj ľudí na autistickom spektre. Formát, ktorý vznikol vo Francúzsku pod názvom Les Rencontres du Papotin, si vo svete získal rešpekt pre svoju otvorenosť, ľudskosť a schopnosť dostať hostí do polohy, v ktorej prestávajú hrať naučené roly. Práve vďaka tomu sa v zahraničí stali rozhovory s prezidentmi, hercami či hudobníkmi nezabudnuteľnými momentmi, o ktorých sa ešte dlho hovorilo.
Slovenská verzia, ktorú prináša TV JOJ, ide rovnakou cestou. Dvadsaťsedem redaktorov na autistickom spektre kladie otázky známym osobnostiam bez kalkulu, bez zábran a s obrovskou citlivosťou. Medzi hosťami sa objavia mená ako Marián Čekovský, Dara Rolins, Petra Vlhová, Martin Škrtel či Diana Mórová. Úplne prvé stretnutie však patrilo Táni Pauhofovej, ktorá sa rozhodla ísť do rozhovoru bez obrany a s otvoreným srdcom.

Atmosféra nakrúcania bola od začiatku iná než pri bežných talkshow. Moderátor Erik Forgáč, ktorý má dlhoročné skúsenosti s prácou s hercami s mentálnym znevýhodnením, vytvoril priestor, kde nešlo o výkon, ale o stretnutie. Otázky prichádzali priamo, niekedy až nečakane, no práve vďaka tomu sa odpovede dotýkali miest, kam sa bežne kamery nedostanú.
Táňa Pauhofová sa hneď v úvode vrátila k rodine. Bez pátosu, no s jemným úsmevom prehovorila o súrodencoch a o tom, ako sa jej rodinný svet v priebehu rokov rozširoval. Rozprávanie o detstve v štvorgeneračnom dome vyvolalo v štúdiu silné emócie. Spomienky na starých rodičov, bezpečie domova a pocit istoty kontrastovali s prísnou výchovou, ktorá ju formovala a zároveň v nej zanechala stopy.

Herečka otvorene priznala, že vyrastala v prostredí, kde sa veľa očakávalo a málo chválilo. Disciplína, výkon a povinnosti boli samozrejmosťou. Dnes sa na toto obdobie pozerá s odstupom a pochopením. Vie, že rodičia konali najlepšie, ako vedeli, no zároveň si uvedomuje, čo si musela v sebe sama zahojiť. Skúsenosti z detstva ju naučili citlivejšie pristupovať k vlastnému dieťaťu a vytvárať priestor, kde je prijatie dôležitejšie než dokonalosť.
Silným momentom rozhovoru sa stali spomienky na dedka Jozefa. Práve on bol pre Táňu symbolom pokoja, láskavosti a bezpodmienečnej podpory. Po rozvode rodičov sa ich vzťah ešte viac prehĺbil a vytvoril puto, ktoré ju sprevádza dodnes. Rozprávanie o dedkovom odchode patrilo k najdojímavejším chvíľam relácie. Herečka opísala, ako sa s ním stihla rozlúčiť a ako cítila, že odišiel až vtedy, keď vedel, že ona to zvládne. V štúdiu zavládlo ticho, ktoré hovorilo viac než slová.
Postupne sa rozhovor dotkol aj identity, koreňov a chorvátskej krvi, ktorá koluje v jej žilách. Rodinné príbehy, rodokmeň siahajúci do 16. storočia a spomienky na Jarovce vytvorili obraz ženy, ktorá presne vie, odkiaľ pochádza a prečo je pre ňu rodina takou silnou hodnotou.
Pri téme partnerstva a manželstva hovorila s pokojom a zrelosťou. Vekový rozdiel medzi ňou a Jonatánom Pastirčákom pre ňu nikdy nebol prekážkou. Dôležitejšie boli hodnoty, vnútorný pokoj a pocit bezpečia, ktorý pri ňom cíti. Priznala, že práve táto rovnováha jej pripomína dedkovu prítomnosť a pocit domova.Materstvo označila za najväčšiu premenu svojho života. Narodenie dcéry Míly ju prinútilo spomaliť, prehodnotiť priority a viac dôverovať sebe aj intuícii. Otvorene povedala, že rodinu už rozširovať neplánujú a prijala túto realitu bez smútku, skôr s vďačnosťou za to, čo má.
Rozhovor sa dotkol aj viery, slobody a duchovného hľadania. Táňa sa označuje za veriacu, no nezviazanú inštitúciami. Viera je pre ňu vnútornou oporou, nie súborom pravidiel. Práve táto sloboda jej pomáha prijímať život v celej jeho nepredvídateľnosti.Relácia A SME TU tak neponúkla len ďalší rozhovor so známou herečkou, ale intímne stretnutie, ktoré odhalilo krehkosť, silu aj pokoj ženy, ktorá sa nebála ísť až na dno vlastných spomienok. Bez masiek, bez póz, len s pravdou, ktorá miestami bolela, no zároveň liečila.