V Slovenskom národnom divadle (SND) to poriadne vrie a situácia, ktorá nastala po šokujúcom prepustení viacerých hercov, sa stala jednou z najdiskutovanejších tém v slovenskom kultúrnom živote.
Piatim hercom, medzi ktorými sú aj známe mená ako Táňa Pauhofová, Roman Poláčik, Martin Šalacha, Daniel Žulčák a Anna Magdaléna Hroboňová, bola v rámci posledných konsolidačných opatrení SND oznámená výpoveď z interného pracovného pomeru. Oficiálne vedenie divadla uvádza, že ide o súčasť širšieho plánu znížiť približne desať percent pracovných miest v celej inštitúcii, vrátane baletu, opery či administratívy.
Podľa vedenia divadla má táto zmena umožniť flexibilnejšie fungovanie a údajne neovplyvní samotné inscenácie – herci majú pokračovať ako externí spolupracovníci, takže diváci vraj nebudú ochudobnení o žiadne predstavenia. Tento krok však nezmiernil napätie vo vnútri SND. Kritici, vrátane niektorých divadelných odborníkov a bývalých členov umeleckej obce, tvrdia, že ide o viac než len ekonomické šetrenie a že rozhodnutia môžu mať základ širších hodnotových a personálnych zmien v divadle.
V diskusii o prepúšťaní sa často objavuje aj pohľad samotných hercov, ktorí podľa medializovaných informácií nepochopili dôvody tak radikálnych krokov zo strany vedenia. Herci, ktorí boli významnou súčasťou repertoáru a získavali ocenenia za svoje výkony, poukazujú na nedostatok jasných vysvetlení a na to, že zmenu neprešli dostatočnou diskusiou pred jej realizáciou.
Opozícia aj časť verejnosti označujú rozhodnutie za symptomatické pre širšiu krízu v slovenskom kultúrnom sektore, kde sa stále častejšie skloňuje otázka ochrany umeleckej slobody, hodnotového smerovania a nezávislosti kultúrnych inštitúcií. Kritici tvrdia, že prepúšťanie renomovaných hercov môže oslabiť umeleckú kvalitu SND a potlačiť hlas tých, ktorí by radi priznávali aj kontroverzné či kritické postoje vo svojich vystúpeniach.
Otázkou zostáva, ako sa situácia vyvinie v nadchádzajúcich mesiacoch a či rozhodnutia prijaté na konci minulého roka ovplyvnia nielen fungovanie samotného divadla, ale aj dôveru verejnosti v jeho umelecké smerovanie.
