Moderátorka Adela Vinczeová znovu prekvapila verejnosť svojím úprimným vyjadrením vo videu, ktoré sa okamžite stalo predmetom diskusií na sociálnych sieťach. V dobrom slova zmysle sa postavila proti pasivite, klišé o osude a pohodlnému životu, ktorý si mnohí predstavujú za elegantnými šatami a úsmevom vo svetle reflektorov. Na otázku moderátora, či verí na osud a či jej život riadi niečo, čo je mimo jej vôle, odpovedala s takmer filozofickou úprimnosťou, akú by od nej málokto očakával: „Nesedím pasívne na zadku a nečakám, čo mi život prinesie,“ povedala jednoznačne a bez ozdôb.
Vo videu, ktoré je dostupné na portáli šoubiznisového webu, nepôsobila vinou kamier ani umelým hereckým prejavom. Naopak, jej výrazy a gestá naznačovali, že hovorí o veciach, ktoré cíti hlboko vo svojom vnútri. V jednom momente dokonca priznala, že má pocit, akoby „komunikovala so životom, ktorý to celé má v moci“ – akoby medzi ňou a svetom existoval tichý dialóg, v ktorom treba byť aktívny, nie očakávací.
Tomuto postoju predchádzala dlhá kariéra, počas ktorej sa Vinczeová stala jednou z najvýraznejších osobností slovenskej a českej televízie – stála pri mikrofónoch veľkých šou, moderovala prestížne podujatia, pohybovala sa medzi kolegami z brandže a budovala si meno človeka, ktorý sa nezľakne ani náročných tém. Jej fans ju vnímajú nielen ako moderátorku, ale aj ako niekoho, kto dokáže povedať to, čo si mnohí iní len myslia.
V rozhovore sa dotkla aj toho, ako sa vyrovnáva s tlakom očakávaní – nielen verejnosti, ale aj vlastnými. Naznačila, že to nie je vždy jednoduché. „Existujú dni, keď sa cítim unavená, keď by som si najradšej ľahla a nechala to na osud, ale potom si uvedomím, že to nie som ja,“ vysvetľovala, pričom jej hlas znel rozhodne, no priznával aj krehkosť.
Podľa jej slov je práve aktívne hľadanie príležitostí a radosť z tvorenia to, čo ju drží v profesionálnom aj osobnom živote. Nejde pritom o to, aby bojovala s osudom, ale aby si uvedomila, že väčšina vecí, ktoré sa jej prihodili, bola výsledkom jej vlastnej vôle – rozhodnutí prijať výzvu, povedať áno, keď väčšina iných by povedala nie, alebo vstúpiť do situácie, ktorá sa spočiatku javila ako riskantná.
Svoje vyjadrenie zakončila tým, že život nie je o čakaní, ale o konaní – a ak raz príde moment, keď sa cíti pripravená uvoľniť tempo, nie je to priznanie slabosti, ale pochopenie, že aj tým sa dá žiť plnohodnotne. Videovýstup, ktorý zachytáva jej slová, si už stihli pozrieť tisíce divákov a mnohí komentujú, že je to jedna z jej najsilnejších a najinšpiratívnejších reflexií za dlhé roky v médiách.
