Herec a moderátor Ján Koleník sa v rozhovore odhalil ako človek, ktorý vo svojom živote hľadá rovnováhu medzi náročnou kariérou a pokojom každodenného života. Hoci je mnohými považovaný za jasného favorita hviezdnej šou Let’s Dance, Koleník pristupuje k súťaži s pokorou a realistickým pohľadom. „Teším sa na každý tanec a pripravujem sa z kola na kolo. Nikto nevie, ako dlho tam budeme, a preto nesústredím na víťazstvo, ale na prítomný okamih,“ vysvetľuje, pričom priznáva, že myslenie na víťazstvo alebo očakávania divákov by ho len rozptyľovalo a zbytočne zaťažovalo.
Herec sleduje aj ostatných účastníkov s obdivom a rešpektom. Podľa jeho slov by si zaslúžili víťazstvo tí, ktorí ho ešte nikdy nezískali. Zvlášť spomína Zuzku Porubjakovú, ktorá ho svojím prirodzeným talentom úplne ohromila. „Myslel som si, že sa venovala spoločenským tancom, lebo je výborná, ale ona ma rýchlo vyviedla z omylu,“ hovorí. Nezabúda ani na už vypadnutých účastníkov ako Peťa Polnišová alebo Ďuro Mokrý, ktorí sa vracajú po rokoch a musia do tanca vložiť obrovské úsilie a energiu. Ján sám priznáva, že jeho vášeň pre tanec je stále intenzívna, a preto sa snaží sústrediť na každý moment a nie na celkové hodnotenie.
K tancu ho priviedla cesta, ktorá sa začala folklórom už v detstve, hoci ho spočiatku príliš neoslovil. „Folklóru som sa dotkol iba máličko ako chlapec, neoslovilo ma to. Ku spoločenskému tancu som si našiel cestu neskôr. Myslím si, že spoločenský tanec sa viac hodí vyzretejším osobám, pretože je to predsa len tanec medzi pánom a dámou a sú tam isté vzťahové veci,“ vysvetľuje. Pre Koleníka je tanec najčistejšou formou komunikácie, v ktorej sa odhaľujú pocity, vzťahy a vnútorné nastavenie človeka.
Okrem náročných tréningov v šou sa Koleník venuje aj práci v televízii a divadle, no dokáže si harmonogram zariadiť tak, aby Let’s Dance zvládal naplno. „Som človek, ktorý je zodpovedný a nechce sa rozmieňať na drobné. Najhoršie je robiť viacero projektov naraz a sedieť na viacerých stoličkách. Preto sa teraz venujem prioritne Let’s Dance,“ vysvetľuje.
Tanec je pre neho aj fyzickou výzvou. Quickstep, jeden z rýchlych štandardných tancov, mu dal poriadne zabrať, najmä lýtkam, ktoré pocítil viac než inokedy. „Bol som prekvapený, aké je to náročné, ale je skvelé, že 46-ročnému telu dávate signál, že tie svaly ešte stále má. Bola by škoda, keby som si povedal, že ich už nepotrebujem,“ priznáva so smiechom. Tanec mu okrem kondície pomáha aj pri pružnosti a štíhlosti, čo oceňuje, hoci pred začiatkom tréningov sa cítil trochu neohybný.
Mimoriadnu úlohu v jeho živote zohráva aj záhrada, ktorá mu poskytuje pokoj a vnútorné uzemnenie. „Záhrada ma učí trpezlivosti, pretože ak sa v nej niečo pokúsite, musíte počkať na výsledok. Nie všetko sa podarí, ale práve pokus a omyl ma vracajú do detstva,“ hovorí. Jeho záhrada nie je dokonalá, ale sleduje trendy a inšpiruje sa reláciami či profilmi na Instagrame, pričom stále praktizuje vlastný prístup – skúša, opravuje a učí sa z každého neúspechu. Tento proces ho spája s detstvom, kedy trávil čas hraním sa vo svete fantázie bez technológií, čo podľa neho mladým dnes chýba.
Okrem tanca a záhrady si cení aj mentálny pokoj. Odstriháva sa od mobilov a sociálnych sietí, venuje sa cvičeniu, prírode a občas cestovaniu. „Nie je toho veľa, ale toto sú základné veci, ktoré ma udržujú vyrovnaného,“ dodáva. Aj keď nie je vášnivý kuchár, priznáva, že by dokázal pripraviť jednoduchú praženicu alebo omeletu, ale čas strávený pri varení a upratovaní nepovažuje za dobre využitý.
Rozhovor odhaľuje nielen Koleníkov profesionálny život, ale aj jeho filozofiu: rovnováhu medzi fyzickou aktivitou a duševnou pohodou, vášeň pre tanec a starostlivosť o telo, a pokoj, ktorý nachádza v záhrade a jednoduchých každodenných radostiach. Ukazuje, že aj človek s náročnou kariérou môže nájsť útočisko v prírode, pohybe a osobných rituáloch, ktoré napĺňajú jeho život pokojom a energiou.
