Slovensko ostalo v nemom úžase, keď sa na verejnosť dostali zábery, ktoré by od najmocnejšieho muža v štáte čakal málokto. Zatiaľ čo sa politickí rivali pripravovali na slávnostné prejavy, Robert Fico sa rozhodol pre celkom inú cestu.
V noci na 1. mája, keď sa nad krajinou rozhostilo ticho a tma, odložil sako, rozopol košeľu a namiesto vládnych dokumentov chytil do rúk ťažké prepravky s pečivom. Premiér sa totiž bez váhania prevtelil do role radového brigádnika a odpracoval celú nočnú zmenu v západnej časti krajiny, kde podal výkon, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani profesionálny skladník.
Nebola to žiadna blesková návšteva pre fotografov, ale tvrdá, fyzicky vyčerpávajúca práca, ktorá trvala dlhé hodiny. Robert Fico sa osobne postavil k výrobnému pásu v pekárni, kde vzduch hustol od horúčavy a vône čerstvo upečeného cesta.
Jeho ruky sa nezastavili pri nakladaní stoviek bochníkov chleba, ktoré musel vlastnými silami presunúť z výrobnej haly do nákladných áut. Každý pohyb, každá zdvihnutá prepravka a každá minúta strávená v tempe rozbehnutej prevádzky svedčili o tom, že premiér prišiel skutočne drieť. Táto logistická operácia nepoznala oddych – chlieb musel byť doručený včas, aby ráno nechýbal v regáloch obchodov a najmä na oddeleniach nemocníc, kde naň čakali pacienti.
Celá táto nevídaná šichta prebiehala v čase, kedy sa väčšina Slovákov len obracala na druhý bok. Od hlbokej noci až do prvých ranných lúčov, ktoré začali olizovať obzor, bol Robert Fico súčasťou kolobehu, ktorý bežný občan vníma len ako samozrejmosť na raňajkovom stole. Svoju skúsenosť neskôr zdokumentoval vo videu na sociálnej sieti, ktoré okamžite vyvolalo búrlivé diskusie. Zábery priamo z akcie ho ukazujú v situáciách, kde pot a únava nie sú len slovami, ale viditeľnou realitou. Podľa jeho slov išlo o vedomé rozhodnutie vyjadriť tú najhlbšiu poklonu a hold všetkým ľuďom, ktorí v noci nespia, aby zabezpečili chod našej spoločnosti.
Pre Roberta Fica však tento dramatický nočný výjazd nie je len politickým marketingom, ale osobnou spoveďou. Pred kamerou sa vyznal z toho, že jeho korene siahajú hlboko do robotníckeho prostredia.
Vyrastať v rodine, kde sa na každú korunu tvrdo pracovalo, v ňom zanechalo nezmazateľnú stopu, ktorú si nesie so sebou aj do veľkej politiky. Práve toto vedomie ho už niekoľko rokov po sebe ženie k tomu, aby v predvečer Sviatku práce opustil pohodlie a bez nároku na akúkoľvek odmenu odpracoval nočnú zmenu. Je to tradícia, ktorou chce dokázať, že napriek postaveniu premiéra v sebe stále nesie ducha robotníka a rozumie trápeniam bežného človeka, ktorý sa musí každé ráno postaviť k stroju alebo k pásu.
