Slovenský hokejový svet sa zahalil do strieborného lesku a hlavným architektom tohto nečakaného úspechu nie je nikto iný ako tréner Martin Dendis. Keď po finálovom zápase zaznela posledná siréna, na tvári skúseného kormidelníka bolo vidieť všetko – únavu, úľavu, ale predovšetkým nefalšované dojatie, ktoré sa len ťažko dalo skryť pred objektívmi kamier. Martin Dendis po zisku strieborných medailí neskrýval, že tento moment patrí k najsilnejším v jeho doterajšej kariére. Pre neho a jeho zverencov to totiž nie je len obyčajný kus kovu na hrudi, ale hlboké potvrdenie toho, že slovenská mládež má v sebe obrovský potenciál, ak dostane správne vedenie a pocit dôvery.
Tréner vo svojej úprimnej a mimoriadne osobnej spovedi zdôraznil, že za týmto strieborným príbehom netreba hľadať len suchú taktiku, hodiny strávené v posilňovni či dril na ľade. Hlavný kormidelník s pohnutím v hlase opísal, ako sa z rôznorodých talentov v priebehu pár týždňov stala skutočná, súdržná hokejová rodina. Podľa jeho slov chlapci v každom jednom striedaní a v každom tvrdom osobnom súboji dokazovali, že v ich žilách koluje bojovná krv a že jeden za druhého by dýchali. Táto partia sa dokázala neuveriteľne zomknúť v okamihoch, keď im nikto neveril a keď na nich doliehala únava zo náročných zápasov. Práve táto neviditeľná psychická sila a vzájomná dôvera ich dotiahla až na slávnostné pódium.
Atmosféra v šatni po turnaji bola podľa trénerových slov priam elektrizujúca. Neboli to len oslavy, boli to momenty hlbokého pochopenia a spoločnej hrdosti. Martin Dendis vyzdvihol charakter každého jedného hráča, od brankára až po posledného útočníka, pričom nezabudol zdôrazniť, že práve táto vnútorná čistota a vzájomná podpora bola tým kľúčovým faktorom k prekonaniu svetových veľmocí. Slovenskí hokejoví bojovníci na ľade doslova nechali svoje srdcia a ich herný prejav bol jasným odrazom ich odhodlania reprezentovať národ s tou najväčšou hrdosťou, akú si vieme predstaviť. Pre trénera je tento tím jasným dôkazom, že ak sa v športe stavia na pevných základoch úprimného priateľstva a pokory, výsledky sa dostavia.
V zákulisí sa hovorí, že Dendis do poslednej sekundy veril v tento tím aj vtedy, keď iní pochybovali. Celý realizačný tím aj fanúšikovia sú nesmierne vďační za mravčiu prácu, ktorú s týmito mladými talentmi vykonal. Jeho slová o „hokejovej rodine“ nerezonujú len v šatniach a športových halách, ale hlboko zasiahli srdcia všetkých rodičov a fanúšikov, ktorí s napätím sledovali každý pohyb puku. Striebro je spravodlivou odmenou za každú kvapku potu, za každú slzu a za všetky obety, ktoré museli mladí reprezentanti podstúpiť ďaleko od svojich domovov. Dendisov retrospektívny pohľad na túto úspešnú jazdu jasne ukazuje, že hoci sa medaily môžu časom zapadať prachom, spomienky na túto výnimočnú ľudskú chémiu a momenty spoločnej eufórie zostanú v ich pamätiach navždy ako silný inšpiračný zdroj pre celú ich budúcu športovú cestu.
