Ubehlo už dosť času na to, aby emócie vyprchali, no v srdci Dany Miklášovej stále doznievajú zmiešané pocity. Dcéra nezabudnuteľného speváka Karola Duchoňa, ktorý opustil tento svet v tragicky mladom veku tridsiatich piatich rokov, sa opäť ocitla v žiari reflektorov. Tentokrát to však nebolo kvôli oslavám, ale kvôli úprimnému priznaniu, ktoré vrhá nový tieň na filmové spracovanie života jej milovaného otca. Dana Miklášová má totiž aj po roku od premiéry k snímke o slovenskom Sinatrovi vážne výhrady a niektoré scény by v nej radšej vôbec nevidela.
Podľa jej vlastných slov jej vo filme citeľne chýbali otcove obrovské úspechy, ktoré formovali jeho kariéru a robili ho tým, kým v očiach národa bol. Namiesto komplexného obrazu legendy sa divákom dostalo niečo, čo dcéru umelca celkom neuspokojilo. Dana Miklášová sa o tieto intímne postrehy podelila počas nedávnej premiéry muzikálu The Duchon’s 2, kde sa v hľadisku objavila po boku svojej matky a prvej Karolovej manželky Eleny. Hoci by sa mohlo zdať, že rodina bude presýtená neustálym oživovaním otcovho odkazu, Dana rezolútne vyhlásila, že pozornosti a pozvánok na podobné podujatia nemá nikdy dosť a nesmierne si váži, že sa na jej otca nezabúda.
Atmosféra v bratislavskom divadle JanArt bola elektrizujúca a Dana ju prežívala viac než ktokoľvek iný. Keď zazneli prvé tóny kultového hitu Mám ťa rád, nedokázala obsedieť. Napriek tomu, že ju trápilo bolestivé zranenie nohy, vyskočila zo sedadla ako prvá. Bolesť musela ustúpiť radosti z hudby, hoci priznáva, že momentálne trávi veľa času v lekárskych ambulanciách. Za jej zdravotné útrapy môže domáci miláčik – pes jej syna ju nešťastne podrazil pri naháňaní loptičky, čo si odnieslo vyskočené koleno.
Okrem kritiky filmu však dcéra hudobnej ikony vytiahla z pamäti aj drahocenné a vtipné spomienky, ktoré ilustrujú, aký bol Karol Duchoň v súkromí. S úsmevom na tvári priznala, že po otcovi nezdedila ani štipku hudobného sluchu. Jedna jazda autom sa takmer skončila nehodou, nie však kvôli technickej poruche, ale kvôli otcovmu nespútanému smiechu. Keď mu malá Dana začala v kabíne radostne spievať, Karol dostal taký masívny záchvat smiechu, že musel okamžite zastaviť pri krajnici. Jednoducho nebol schopný ďalej šoférovať, kým sa neukončil tento hudobný „zážitok“. Práve tieto autentické momenty plné humoru a ľudskosti sú tým, čo Dane vo veľkolepých filmových produkciách občas chýba a čo by v nich najradšej videla spracované inak.
