Semifinále šou Let’s Dance prinieslo večer, na ktorý diváci len tak nezabudnú. Atmosféra v štúdiu hustla každou minútou, napätie sa dalo doslova krájať a emócie postupne ovládli celý parket. V hre už totiž nešlo o nič menšie než o postup do veľkého finále. Každý krok, každý pohľad a každé zaváhanie mohli rozhodnúť o tom, kto sa priblíži k víťazstvu a kto zostane tesne pred bránami záverečného večera.
Po sčítaní bodov od poroty a SMS hlasov divákov bolo jasné, že dva páry majú finálovú miestenku istú. Zuzana Porubjaková s Matyášom Adamcom a Kristián Baran s Eliškou Betákovou Lenčešovou mohli na chvíľu vydýchnuť. O všetko však ešte museli bojovať Ján Koleník a Jakub Jablonský. A práve pre nich prišla chvíľa, ktorá preverila psychiku aj sebavedomie viac než celé predchádzajúce týždne.
Nasledoval dance-battle. Žiadna pripravená choreografia, žiadna istota po boku profesionálnej tanečnice. Len reflektory, hlučné publikum a absolútna improvizácia priamo v strede parketu. Kým Jakub Jablonský siahol po prvkoch folklóru, ktoré sú mu blízke, Ján Koleník sa rozhodol staviť na svoj charakteristický pohybový prejav a energické vlny, ktorými je známy.
Práve vtedy však prišlo niečo, čo by od skúseného herca čakal len málokto. Koleník bez masky priznal, že sa dostal do obrovského nepohodlia. Otvorene hovoril o tom, že ho situácia zaskočila viac, než si vedel predstaviť. Burácajúca sála, stovky očí upretých na každý pohyb a vedomie, že všetko vzniká spontánne, ho podľa vlastných slov dostávali do úzkych.
Priznal, že si myslel, že to zvládne omnoho jednoduchšie. Realita však bola úplne iná. To, čo na obrazovkách vyzeralo ako pár minút zábavy, bolo podľa neho psychicky mimoriadne náročné. V jednej chvíli vraj cítil obrovský tlak a uvedomoval si každý jediný pohyb. Sám povedal, že to vôbec nebolo ako spontánne tancovanie na párty, kde človek vypne hlavu a nechá sa unášať hudbou. V semifinále išlo o úplne inú intenzitu.
Silné slová prišli aj v momente, keď priznal emóciu, ktorú by mnohí radšej zatajili. Koleník otvorene povedal, že počas battle cítil hanbu aj ostych. Nesnažil sa tváriť ako neotrasiteľný profesionál. Práve naopak. Bez prikrášľovania opísal, ako veľmi ho tá chvíľa zasiahla a ako nepríjemne sa v určitých momentoch cítil.
Jeho tanečná partnerka Dominika Rošková však stála pevne pri ňom. Bola presvedčená, že Ján predviedol lepší výkon než jeho súper. Podľa nej ukázal väčší tanečný repertoár, lepšie pracoval s hudbou a bolo cítiť jeho muzikálnosť. Dominika dala jasne najavo, že za svojím partnerom stojí a verí, že v battle ukázal maximum.
Zároveň priznala, že samotná výzva bola extrémne náročná aj pre profesionálnych tanečníkov. Prezradila, že podobnú situáciu skúšali počas generálky a ani pre skúsených tanečníkov to nebolo príjemné. Dlhý čas na parkete bez pripravenej choreografie vraj vytvára nepríjemné ticho v hlave, keď človek premýšľa, čo ešte môže predviesť a čím zaplniť ďalšie sekundy.
Koleník navyše čakal, že ho podrží energia publika. Veril, že atmosféra v sále ho nakopne a dodá mu väčšiu istotu. Nakoniec to však podľa jeho slov fungovalo presne opačne. Hluk, emócie a reakcie ľudí ho namiesto podpory ešte viac zväzovali. Napriek tomu sa rozhodol situáciu prijať a jednoducho ju prežiť so všetkým, čo k nej patrilo.
Rozhodovanie o postupe do finále napokon prinieslo ďalší dramatický moment. Porota sa nevedela zhodnúť, komu patrí posledná miestenka. V štúdiu zavládlo napäté ticho a do hry musela vstúpiť réžia, ktorá odhalila výsledky SMS hlasovania divákov. A práve tie rozhodli definitívne.
Tesne pred finále sa so súťažou rozlúčili Jakub Jablonský a Anička Riebauerová. Ján Koleník si napokon vybojoval postup ďalej, no namiesto veľkých osláv zostali po semifinálovom večeri najmä silné emócie, únava a otvorené priznanie, že ani skúsený herec nemusí byť vždy úplne sebavedomý. Práve táto úprimnosť však medzi divákmi zarezonovala možno ešte viac než samotný tanec.
