Matúš Kolárovský, ktorého verejnosť pozná pod umeleckým menom Yael, sa rozhodol definitívne prelomiť mlčanie a vniesť svetlo do obdobia, ktoré bolo pre neho doteraz zahalené rúškom tajomstva a osobných démonov. Mladý umelec a otec, ktorý sa v posledných mesiacoch stiahol z verejného života, sa ocitol na rázcestí, kde jediným východiskom bola odborná pomoc v liečebnom ústave na Horehroní. Práve tam, v tichu nemocničných chodieb a uprostred intenzívneho boja so sebou samým, sa odohrala scéna, ktorá v jeho srdci zanechala nezmazateľnú stopu a definitívne preformátovala jeho rebríček hodnôt.
Všetko sa to začalo nenápadne, no vyústilo do dramatického životného zlomu. Matúš otvorene priznáva, že musel padnúť až na samotné dno, aby si uvedomil, že cesta, po ktorej kráčal, viedla do priepasti. Rozhodnutie nastúpiť na liečenie nebolo jednoduché, no bolo nevyhnutné nielen pre jeho vlastné prežitie, ale aj pre budúcnosť jeho dcérky Ney. Práve toto malé dievčatko sa stalo ústrednou postavou momentu, ktorý Matúš opísal s obrovským pohnutím a slzami v očiach.
Keď sa dvere liečebne otvorili a dnu vošla jeho dcéra Nea v sprievode svojej mamy Veroniky Nízlovej, v miestnosti akoby zastal čas. Matúš, ktorý v tom čase prechádzal náročnou terapiou a konfrontáciou s vlastnými zlyhaniami, nebol pripravený na emócie, ktoré ho v tej chvíli zaplavili. Pohľad na nevinné dieťa v prostredí, kde sa dospelí ľudia pokúšajú poskladať kúsky svojich rozbitých životov, bol pre neho drvivý a zároveň nesmierne oslobodzujúci.
Umelec si jasne spomína na každý detail toho popoludnia. Atmosféra v ústave bola hustá, no prítomnosť malej Ney priniesla do jeho izolovaného sveta závan čistoty a nádeje. Matúš si s trpkosťou v hlase uvedomil, že sa dostal do bodu, kedy ho jeho vlastné dieťa muselo prísť navštíviť za múry liečebne. Táto krutá realita mu udrela do tváre viac než akákoľvek prednáška terapeutov. Uvedomil si, že jeho dcéra si zaslúži otca, ktorý je prítomný, silný a hlavne čistý.
Počas tohto emotívneho stretnutia sa v ňom niečo zlomilo. Sledoval, ako sa Nea hrá, ako sa na neho pozerá svojimi veľkými očami, a v duchu si sľuboval, že toto je poslednýkrát, čo ho vidí v takomto stave a na takomto mieste. Bol to on, kto mal byť jej oporou, no karta sa obrátila a malé dievčatko sa stalo jeho najväčšou motiváciou v boji proti závislostiam. Matúš dnes otvorene hovorí o tom, že bez tejto návštevy a bez pohľadu na svoju dcéru v liečebni by možno nenašiel dostatok sily na to, aby v procese liečby vytrval až do konca.
Dnes sa Matúš Kolárovský vracia do reality s novou energiou, no s veľkou pokorou. Vie, že boj s démonmi minulosti je behom na dlhú trať, ale spomienka na moment, keď ho Nea navštívila v nemocnici, slúži ako maják v búrke. Už viac nechce utekať pred zodpovednosťou. Chce byť otcom, na ktorého bude jeho dcéra raz hrdá, a umelcom, ktorý svoju bolesť pretaví do tvorby, ktorá má hlbší zmysel.
