Život pod neustálym dohľadom kamier a následný návrat do reality môže mať niekedy hrozivú príchuť. Svoje o tom vie Johana Fabišíková, ktorú verejnosť vníma nielen ako výraznú tvár televíznej obrazovky, ale aj ako snúbenicu známeho hokejového reprezentanta Mária Luntera. To, čo malo byť po návrate z najdrsnejšej reality šou sveta Survivor obdobím oddychu a opätovného zblíženia s blízkymi, sa zmenilo na nefalšovaný boj o duševné zdravie. Pôvabná Johanka totiž čelí vlne nenávisti, ktorá svojou intenzitou prekročila všetky hranice a dohnala ju až do ambulancie odborníka.
Zatiaľ čo v predchádzajúcom ročníku v roku 2023 bola miláčikom národa a diváci ju obdivovali za jej húževnatosť, tohtoročný návrat na ostrov priniesol šokujúci obrat. Johana sa rozhodla pre tvrdú, nekompromisnú hru s jasným cieľom – vyhrať. Táto stratégia však u časti publika vyvolala agresiu, akú si málokto dokáže predstaviť. Namiesto hodnotenia jej športových výkonov alebo taktiky sa na ňu vyvalila lavína vulgárnych útokov, ktoré útočia na jej najcitlivejšie miesta, pôvod a dokonca aj samotnú ženskosť.
Atmosféra na sociálnych sieťach zhustla natoľko, že sa Johana rozhodla zverejniť šokujúce správy, ktoré jej denne chodia. Útoky od ľudí ako istý Štěpán, ktorý ju neváhal počastovať vulgarizmami o jej mentálnom stave, boli len špičkou ľadovca. Iní muži zašli ešte ďalej – slová o „špinavej feministke“ či vyjadrenia o tom, že robí hanbu ženám a je im ľúto jej partnera, sú dôkazom hlbokej nenávisti, ktorej musí mladá žena čeliť. Johanka otvorene priznala, že je jej nesmierne ľúto neobjektívnosti ľudí, ktorí ju odsudzujú len preto, že vyčnieva z radu a odmieta kráčať podľa vopred určených šablón spoločnosti.
Krutá daň za účasť v súťaži sa však nepodpísala len na jej nálade, ale zdevastovala jej zdravie. Extrémne podmienky na ostrove spojené s obrovským stresom po návrate vyústili do vážneho rozvratu hormonálneho systému. Partnerka útočníka HC Košice potvrdila, že jej nervový systém je v dezolátnom stave a telo somaticky reaguje na prežitý teror. Už niekoľko týždňov je nútená pravidelne navštevovať terapie, aby dokázala spracovať následky psychického tlaku, ktorý na ňu spoločnosť vyvinula.
Napriek tomu, že si za svojím herným prejavom stojí a druhú šancu na ostrove nechcela premárniť „stiahnutými ušami“, priznáva, že pohľad na davy šíriace nenávisť bez akejkoľvek sebareflexie je pre ňu bolestivý. Kým od nej sa očakáva pokora, agresori za klávesnicami necítia žiadnu zodpovednosť za svoje slová, ktoré majú devastačný účinok. Momentálne sa Johana Fabišíková sústredí na jediné – na kompletnú rekonštrukciu svojho podlomeného zdravia a záchranu psychiky, ktorú mrazivá kyberšikana takmer rozdrvila.
