Ján Lašák mal pred majstrovstvami sveta úplne iné predstavy o tom, ako bude prežívať hokejový šampionát. Legendárny slovenský brankár a majster sveta z roku 2002 mal byť priamo pri tíme, stáť pri mladých brankároch a odovzdávať im svoje skúsenosti z pozície človeka, ktorý veľké zápasy pozná lepšie než mnohí iní.
Lenže život mu do plánov vstúpil spôsobom, ktorý sa nedá naplánovať ani obísť. Po náhlom odchode milovaného otca Jána, ktorý zomrel vo veku 75 rokov, sa pre Lašáka všetko zmenilo. Súkromné okolnosti ho pôvodne prinútili zostať doma a svoju cestu na šampionát odriecť.
O to väčšie prekvapenie prišlo, keď sa napokon rozhodol predsa len vycestovať do švajčiarskeho Fribourgu. Nie však v úlohe trénera brankárov priamo pri mužstve, ale ako televízny expert. Fanúšikovia ho tak môžu vidieť v inom postavení, než na aké boli pri reprezentácii zvyknutí.
Lašák otvorene priznal, že tento rok nebude priamo súčasťou realizačného tímu. Chlapcom bude držať palce skôr na diaľku, no úplne od nich odstrihnutý nezostáva. S trénermi brankárov je stále v kontakte a komunikujú aj s Petrom Hossom, ktorý pôsobí pri dvadsiatke. Spoločne si robia analýzy a hokej zostáva súčasťou jeho dní aj v období, keď nemôže byť pri tíme tak, ako pôvodne chcel.
Najviac ho mrzí, že nebude priamo pri Adamovi Gajanovi, pre ktorého by to mali byť prvé majstrovstvá sveta. Lašák zároveň zdôraznil, že v tíme sú traja mladí brankári, ktorých pozná už od ich štrnástich rokov. Prešli jeho rukami a práca s nimi ho veľmi bavila. Práve preto je pre neho ťažké, že tentoraz nebude stáť priamo pri nich.
Jeho slová pôsobili pokojne, ale bolo v nich cítiť aj smútok. Keď povedal, že ho okolnosti v živote prinútili zostať doma, bolo jasné, že nejde o obyčajnú zmenu programu. Za touto vetou sa skrýva osobné obdobie, ktoré zasiahlo celú rodinu a prirodzene ovplyvnilo aj jeho hokejové plány.
Napriek tomu sa Lašák rozhodol byť užitočný aspoň iným spôsobom. Ako expert televízie JOJ bude fanúšikom približovať najmä brankárske detaily. A práve v tom je jeho sila. Nechce hovoriť len všeobecne o výsledku či výkone mužstva. Chce ľuďom ukázať veci, ktoré si bežný divák často nevšimne.
Pri príprave na zápasy si všíma konkrétnych brankárov, ich silné aj slabé stránky, spôsob pohybu, postavenie, reakcie aj situácie, v ktorých by podľa neho mohli byť zraniteľní. Sám priznal, že sa rád pozrie dopredu na to, kam by sa na daného brankára dalo strieľať, a potom počas zápasu sleduje, či sa tieto detaily potvrdia.
Lašák chce fanúšikom vysvetľovať aj jemné brankárske nuansy. Kedy brankár prenáša ťažisko, ako stojí v uhle, ako hľadá puk, či reaguje zdola alebo zhora. Sú to veci, ktoré divák pri obrazovke nemusí zachytiť, no pre bývalého špičkového brankára sú veľmi dôležité.
Zároveň priznal, že úloha televízneho experta nie je vždy jednoduchá. Najťažšie je podľa neho zostať pozitívny vo chvíli, keď sa mužstvu nedarí. Keď Slovensko prehráva výrazným rozdielom, treba pomenovať chyby, no zároveň neskĺznuť do zbytočne tvrdého hodnotenia. Lašák si uvedomuje, akí dokážu byť fanúšikovia prísni, a aj preto sa snaží hráčov v určitých momentoch zastať.
Pripomenul, že niekedy sa jednoducho stane zápas, v ktorom tímu nič nevychádza. Vtedy je podľa neho dôležité zostať racionálny, priznať chyby, ale nestratiť rešpekt k hráčom, ktorí reprezentujú krajinu. Práve táto vyváženosť je pre neho pri komentovaní jednou z najväčších výziev.
Lašák si spomenul aj na rok 2002, keď ho počas šampionátu chlapci vzali na jednu tretinu do rádia. Bral to ako príjemný rozhovor, bez veľkého tlaku a bez toho, aby niečo zložito riešil. Bol to pre neho uvoľnený moment, ktorý si dodnes pamätá.
Zaujímavé je aj to, že mimo hokeja televíziu veľmi nesleduje. Pravidelne pozerá najmä hokej, občas si pustí golf, no filmy a seriály si dávkuje veľmi opatrne. Priznal, že keď ho kvalitný seriál vtiahne, nevie sa od neho odtrhnúť, a preto si ich radšej nepúšťa často. Veľa číta knihy a čas mu vypĺňajú aj hokejové zápasy, ktorých je stále dosť.
Ján Lašák tak prežíva šampionát inak, než si pôvodne predstavoval. Mal byť priamo pri mladých brankároch, no osobný život mu zmenil plány. Napriek tomu sa k hokeju vrátil aspoň cez televíznu obrazovku a fanúšikom ponúkne pohľad človeka, ktorý vie, čo sa deje v bránkovisku aj v hlave brankára.
Za jeho návratom do diania okolo majstrovstiev sveta je však cítiť viac než len šport. Je tam aj snaha pokračovať, stáť pri hokeji a byť užitočný, hoci okolnosti neboli také, aké si želal. A práve preto jeho slová o tom, že všetko malo byť inak, pôsobia tak silno.
