Zuzana Belohorcová prežíva obdobie, v ktorom sa jej súkromie opäť dostalo do centra pozornosti. Po rokoch manželstva s podnikateľom Vlastom Hájkom sa ich vzťah rozpadol a okolo ich rozvodu sa začalo hovoriť čoraz viac. Tentoraz sa však pozornosť neobracia iba na samotný koniec manželstva, ale aj na niečo omnoho osobnejšie – na Zuzanin vzťah s rodičmi, ktorý bol podľa jej slov jednou z tém, ktoré jej mal bývalý partner vyčítať.
Zuzana sa nikdy netajila tým, že rodina je pre ňu mimoriadne dôležitá. Mama a otec stáli pri nej v rôznych životných etapách a ona o nich vždy hovorila s veľkou láskou. Práve preto pôsobí zvláštne, že jej blízky vzťah s rodičmi sa mal stať predmetom napätia. V období, keď človek prechádza rozchodom a veľkou životnou zmenou, býva opora najbližších často tým jediným pevným bodom, ktorý ho drží nad vodou.
Belohorcová má za sebou roky života mimo Slovenska. S rodinou žila v zahraničí, presunula sa cez Ameriku až na slnečné Kanárske ostrovy a dlhý čas pôsobila ako žena, ktorá má vybudovaný pevný domov, pracovné zázemie aj rodinný život. Navonok pôsobilo všetko stabilne, no za zatvorenými dverami sa podľa jej vyjadrení hromadili veci, ktoré už napokon nedokázala ďalej prehliadať.
Najväčšou oporou jej v týchto chvíľach zostávajú deti, dcéra Salma a syn Nevio, ale aj rodičia, na ktorých Zuzana nedá dopustiť. Práve o nich hovorí s nežnosťou, ktorá ukazuje, že nejde o bežný rodinný kontakt, ale o vzťah postavený na dôvere, vďačnosti a dlhoročnej blízkosti. Pre mnohých ľudí je práve takáto rodinná opora v ťažkom období prirodzená, pre Zuzanu však zjavne znamená ešte viac.
V minulosti sama priznala, že vo svojej dcére Salme má najlepšiu kamarátku a parťáčku. Zdôrazňovala, že sú tu jedna pre druhú v každej chvíli a v každej situácii. Zároveň dodala, že podobný vzťah mala vždy so svojimi rodičmi, ktorí sú pre ňu veľkým vzorom a oporou. Práve to, čo dostala od nich, sa snaží odovzdávať ďalej svojim deťom. V týchto slovách bolo cítiť veľa citov, ale aj jasný odkaz – rodina je pre ňu základ, z ktorého nechce ustúpiť.
Otec Zuzany Belohorcovej, Ľubo Belohorec, sa už v minulosti vyjadril k spoločným chvíľam s dcérou, deťmi aj rodinou. Jeho reakcia pôsobila pokojne, no zároveň veľmi výrečne. Hovoril o tom, že spoločné pobyty majú pre nich aj pridanú hodnotu, pretože stretávajú ľudí, ktorí patria do života Zuzany a jej okolia, a že ich to duševne obohacuje. Neboli to veľké slová plné hnevu, ale skôr tichý dôkaz, že medzi rodičmi a dcérou existuje silné puto, ktoré sa nedá len tak spochybniť.
Práve v kontraste s výčitkou o „chorobnom“ vzťahu s rodičmi pôsobí reakcia Zuzaninej rodiny ešte silnejšie. Nie je v nej potreba útočiť ani dokazovať. Je v nej pokoj človeka, ktorý vie, čo pre jeho rodinu znamená blízkosť. Zuzana sa o svojich rodičoch vyjadruje s láskou a vďačnosťou a jej otec svojimi slovami ukazuje, že ich vzťah stojí na obyčajnej, ale veľmi pevnej rodinnej súdržnosti.
Rozvod s Vlastom Hájkom je pre Belohorcovú jednou z najťažších kapitol jej života. Po dlhých rokoch spoločného fungovania sa zrazu rieši nielen koniec manželstva, ale aj praktické otázky, deti, bývanie, budúcnosť a nové nastavenie celej rodiny. V takomto období sa ukáže, kto pri človeku skutočne stojí. A Zuzana dáva jasne najavo, že rodičia sú pre ňu ľudia, ku ktorým sa môže vrátiť, keď potrebuje pokoj, pochopenie a istotu.
Jej príbeh zároveň otvára tému, ktorú pozná mnoho ľudí. Niekedy sa vo vzťahoch stáva, že blízkosť k vlastnej rodine začne druhá strana vnímať ako problém. Pre jedného je to prirodzená láska a opora, pre druhého niečo, čo mu prekáža. Zuzana však svoj vzťah s rodičmi nepopiera. Naopak, hovorí o ňom otvorene a hrdo. A možno práve v tom je najväčšia sila celého príbehu.
Aj po rozchode sa snaží zostať pokojná, držať rodinu pokope a myslieť najmä na deti. Nechce, aby rozvod zničil všetko, čo bolo v jej živote dôležité. Sústredí sa na ľudí, ktorí jej dávajú stabilitu, a na hodnoty, ktoré v nej budovali rodičia celé roky. Hoci sa jej manželstvo končí, väzby s mamou a otcom zostávajú pevné. A práve tie dnes pôsobia ako tichý štít pred všetkým, čo sa okolo nej deje.
Zuzana Belohorcová tak neukazuje iba tvár ženy po rozvode. Ukazuje aj dcéru, matku a človeka, ktorý vie, kde má svoje korene. Výčitky, ktoré mali zaznieť na adresu jej vzťahu s rodičmi, napokon vyznievajú úplne inak, keď sa človek pozrie na to, ako o nich hovorí ona a ako na ich spoločný svet reaguje jej otec. Nie je to príbeh o slabosti. Je to príbeh o tom, že niektoré putá zostávajú pevné aj vtedy, keď sa všetko ostatné rozpadá.
