Od odchodu Oľgy Feldekovej uplynulo už pol roka, no bolesť v jej rodine ani medzi ľuďmi, ktorí ju mali radi, neutíchla. Známa spisovateľka, glosátorka, scenáristka a humoristka zomrela vo veku 82 rokov a po sebe zanechala nielen bohaté dielo, ale aj silný ľudský odkaz. Bola ženou, ktorá vedela pomenovať život s humorom, nadhľadom a múdrosťou, no zároveň za sebou nechala aj veľmi osobný príbeh rodiny, ktorá ju milovala do poslednej chvíle.
Najcitlivejšie dnes pôsobia slová jej dcéry Katky. Tá bola pri mame počas náročného obdobia veľmi blízko a po jej odchode sa s ňou rozlúčila vetou, ktorá zasiahla mnohých. Napísala odkaz plný lásky, pokoja a tichej bolesti. Neboli to veľké slová, ale práve preto zneli ešte silnejšie. Bolo v nich všetko, čo človek cíti, keď odchádza niekto, kto bol súčasťou jeho sveta celý život.
Katka Feldeková bola pre Oľgu nielen dcérou, ale aj obrovskou oporou. V posledných mesiacoch jej pomáhala v bežných veciach, starala sa o ňu, sprevádzala ju a bola pri nej v čase, keď jej mama postupne slabla. Takéto obdobie býva pre rodinu mimoriadne ťažké. Človek musí byť silný navonok, no vo vnútri stále bojuje s nádejou, strachom aj vedomím, že každý spoločný deň môže byť vzácny.
Práve Katkine slová dnes znejú ešte mrazivejšie. Pred mamkiným odchodom stále verila, že sa všetko môže zlepšiť. Aj keď bol zdravotný stav Oľgy Feldekovej vážny, dcéra sa držala nádeje a nechcela si pripustiť najhoršie. Takáto viera je v rodine prirodzená. Keď ide o milovaného človeka, človek sa nechce vzdať ani vtedy, keď realita začína byť bolestivo jasná.
Oľga Feldeková sa dlhodobo trápila so zdravotnými problémami. V minulosti bojovala s rakovinou prsníka, podstúpila náročnú liečbu a podľa medializovaných informácií sa jej neskôr pridružili ďalšie vážne komplikácie. Jej stav sa postupne zhoršoval a posledné mesiace boli pre rodinu veľmi náročné.
Napriek tomu si ju ľudia budú pamätať najmä ako ženu s výnimočným humorom. Oľga Feldeková mala schopnosť hovoriť o živote tak, aby sa v jej slovách miešal smiech aj pravda. Nebola len manželkou známeho spisovateľa Ľubomíra Feldeka, ale aj samostatnou osobnosťou, ktorá zanechala výraznú stopu v literatúre, publicistike aj televíznom svete.
Jej manželstvo s Ľubomírom Feldekom patrilo medzi veľké príbehy slovenského kultúrneho života. Poznali sa od mladosti a ich spoločná cesta trvala viac ako šesť desaťročí. Aj preto bol jej odchod pre rodinu taký bolestivý. Keď človek prežije po boku niekoho takmer celý život, strata nie je iba smútkom. Je to ticho, ktoré zostane v každom kúte domácnosti, v každej spomienke a v každej vete, ktorú už niet komu povedať.
Po jej smrti sa objavili aj rozporuplné informácie, ktoré rodina neskôr musela vysvetľovať. Syn Martin potvrdil, že jeho mama zomrela, a zároveň priblížil, že jeho otec si v prvých chvíľach nedokázal túto správu pripustiť. Aj tento detail ukázal, aká hlboká bola ich väzba a aké ťažké je prijať koniec po tak dlhom spoločnom živote.
Dnes, pol roka po jej odchode, sa spomienky vracajú najmä cez slová jej najbližších. Katka hovorí o mame spôsobom, ktorý ukazuje nielen smútok, ale aj pokračujúcu prítomnosť. Keď človek stratí niekoho tak blízkeho, často má pocit, že ho stále počuje, cíti alebo vníma v bežných chvíľach. Nie je to nič veľké ani vysvetliteľné. Skôr tichý vnútorný hlas, ktorý zostáva po človeku, ktorého láska nezmizne zo dňa na deň.
Oľga Feldeková odišla, no v spomienkach rodiny zostáva stále prítomná. V jej textoch, v humore, v vetách, ktoré kedysi povedala, aj v tom, ako ju opisujú jej deti. A možno práve preto jej príbeh aj po pol roku vyvoláva také silné emócie. Nie je to len spomienka na známu osobnosť. Je to spomienka na mamu, manželku, ženu a človeka, ktorého odchod zanechal veľké prázdno.
