Ján Kroner patril celé roky medzi tváre, ktoré slovenskí diváci poznali nielen z divadelných dosiek, filmov a televíznych seriálov, ale aj podľa hlasu. Bol jedným z tých hercov, ktorých prítomnosť vedela okamžite zmeniť atmosféru scény. Mal talent, úsmev, výraznú energiu a meno, ktoré nieslo silu známej hereckej dynastie. Práve preto jeho životné jubileum pôsobí o to emotívnejšie, že ho oslávil v ústraní, ďaleko od kamier a veľkej pozornosti.
Ján Kroner sa narodil 1. júna 1956 v Považskej Bystrici a tento rok oslávil 70 rokov. Pre mnohých fanúšikov je stále spojený s obdobím, keď patril medzi najobľúbenejších slovenských hercov a dabérov. Jeho kariéra bola bohatá, výrazná a plná postáv, ktoré sa zapísali do pamäti divákov. Lenže za veľkým úspechom prišiel aj zlom, ktorý jeho verejnú dráhu predčasne obmedzil.
Je pokračovateľom známeho hereckého rodu. Je synom herca Jána Kronera staršieho, synovcom Jozefa a Ľudovíta Kronerovcov, synovcom herečiek Márie Hojerovej a Terézie Hurbanovej-Kronerovej a bratrancom Zuzany Kronerovej. Už samotné meno Kroner malo vo svete slovenského herectva silný zvuk, no Ján si svoju cestu nepostavil iba na rodinnom dedičstve. Vybudoval si vlastné miesto.
Po štúdiu herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pôsobil na Novej scéne a neskôr sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla. Na javisku SND strávil viac ako dve desaťročia a odohral desiatky hlavných úloh. Diváci ho mohli vidieť ako Horáca v Škole žien, Arlecchina v Prefíkanej milenke, Raskoľnikova v Petrohradskom sne či Yossariana v Hlave XXII.
Jeho herecký výraz sa nestratil ani vo filme. Objavil sa v rozprávkach Princezná s jedným krídlom a jednou plutvou, Pohádka svatojánské noci, Čudák Zerbino, O statočnom kováčovi, Požičiam si koňa, Nebojsa, Princezná v ježovej koži či O hlúpej žene. Mnohí si ho pamätajú práve z týchto filmov, kde dokázal spojiť šarm, humor aj výraznú ľudskosť.
Rovnako silný bol aj v dramatických úlohách. Účinkoval vo filmoch Citová výchova jednej Dáše, Zbohom, sladké driemoty, Mŕtvi učia živých, Skleníková Venuša, Zakázané uvoľnenie, Úsmev diabla či Jaškov sen. Neskôr sa objavil aj v televíznych filmoch a v novom tisícročí zaujal v snímkach Kruté radosti, O dve slabiky pozadu, Polčas rozpadu, Bratislavafilm či Lóve.
Diváci ho poznali aj zo seriálov Duchovia, Zborovňa, Ordinácia v ružovej záhrade, Profesionáli, Mesto tieňov, Obchod so šťastím či Keby bolo keby. Popri herectve bol mimoriadne výrazný aj ako dabér. Jeho hlasom prehovorili mnohé zahraničné hviezdy, medzi nimi Antonio Banderas, George Clooney, Kevin Costner, Robert De Niro, Gérard Depardieu, Johnny Depp, Harrison Ford, Morgan Freeman, Mel Gibson, Liam Neeson, Robert Redford, Will Smith či Robin Williams.
Za svoju prácu získal aj významné ocenenia. Dvakrát sa stal držiteľom ceny Osobnosť televíznej obrazovky, a to za roky 2006 a 2009. V roku 2016 mu udelili Cenu mesta Považská Bystrica za významný prínos v oblasti divadelnej a filmovej hereckej tvorby a za šírenie dobrého mena mesta.
Za verejným úspechom však postupne pribúdali aj osobné ťažkosti. Ján Kroner bol dvakrát ženatý. Z manželstva s dramaturgičkou Adrianou Kronerovou má syna Jakuba, ktorý sa venuje réžii, scenárom a animovaným filmom. Druhýkrát bol ženatý s herečkou Lenkou Košickou, s ktorou má dcéru Paulínu. V jeho živote sa však objavili zdravotné problémy, ktoré napokon výrazne zasiahli aj jeho kariéru.
Ťažšie obdobie sa malo začať už po prvom rozvode. Po druhej svadbe a narodení dcéry sa zdalo, že sa situácia upokojila, no v roku 2010 prišiel zlom. Hercov stav sa zhoršoval a jeho pobyty na psychiatrii sa predlžovali. Pomoc od manželky Lenky si podľa známych okolností nechcel nechať prijať, čo napokon prispelo aj k rozpadu ich manželstva.
Dnes o ňom kolegovia hovoria s veľkou opatrnosťou a smútkom. Mnohí už dlho nevedia, kde aktuálne žije, a práve táto vzdialenosť robí jeho jubileum ešte bolestivejším. Namiesto veľkej oslavy, potlesku a verejných gratulácií zostal pocit ticha okolo človeka, ktorý kedysi rozdával divákom úsmev, hlas aj výrazné herecké momenty.
Najsilnejšie zarezonoval odkaz Maroša Kramára. Pri príležitosti jeho sedemdesiatky mu poslal slová, v ktorých bolo cítiť spomienku, smútok aj obyčajnú ľudskú blízkosť. „Janíčko môj zlatý, nevidel som ťa sto rokov. Je to veľmi ťažké. Janíčko môj, chýbaš mi veľmi. Myslím na teba a hlavne nech ťa nič nebolí,“ odkázal mu Maroš Kramár.
Tieto slová pôsobia tak silno práve preto, že nejde o prázdnu gratuláciu. Je v nich túžba po priateľovi, po kolegovi, po človeku, ktorý bol kedysi prirodzenou súčasťou hereckého sveta. Ján Kroner oslávil 70 rokov v tichu, no jeho meno stále vyvoláva rešpekt, nostalgiu a spomienky na kariéru, ktorá zanechala v slovenskej kultúre výraznú stopu.
