Zuzana Kanócz patrí medzi herečky, ktoré si svoje súkromie strážia, no keď už sa rozhodne prehovoriť, jej slová neznejú povrchne. Tentoraz ukázala skúsenosť, ktorá nie je bežným oddychom ani klasickým únikom od povinností. Päť dní strávila v úplnej tme a tichu, ďaleko od každodenného ruchu, ľudí, obrazoviek a všetkého, čo človeka neustále rozptyľuje.
Pre mnohých by taká predstava mohla pôsobiť zvláštne, možno až nepredstaviteľne. Zuzana však priznala, že tma ju lákala už niekoľko rokov. Vnútorne cítila, že raz príde chvíľa, keď bude pripravená vstúpiť do priestoru, kde nezostane nič iné, iba ona sama, jej myšlienky, pocity a všetko, čo sa v bežnom živote dá odsunúť bokom.
Keď z chalúpky po piatich dňoch vychádzala opäť na svetlo, bol to pre ňu silný okamih. Sama opísala, že za sebou mala dni v úplnej tme a tichu. Nebol to však iba pokojný pobyt, kde človek zavrie oči a oddychuje. Pre Zuzanu to bol proces, ktorý mal veľa podôb. Chvíľami bol ťažký, inokedy krásny, prekvapujúci aj dojemný.
Herečka otvorene priznala, že v tme prešla celou škálou emócií. Prišiel smiech, plač, tanec, spev aj meditácie. To všetko v priestore, kde ju nič nevyrušovalo a kde sa nemala kam skryť pred sebou samou. Práve tento moment bol pre ňu dôležitý. V tme spomalila, upokojila sa, stíšila a začala intenzívnejšie vnímať prítomnosť.
Zuzana Kanócz naznačila, že takýto pobyt jej umožnil priblížiť sa k sebe bez rušivých vplyvov a bez možnosti úniku. V bežnom živote je totiž človek neustále obklopený podnetmi. Telefón, povinnosti, rozhovory, práca, rodina, očakávania okolia. V tme nič z toho nehrá hlavnú úlohu. Zostane len vnútorný hlas, ktorý sa niekedy ozýva potichu, no práve v tichu môže znieť najhlasnejšie.
Počas pobytu prišli aj uvedomenia a pravdy. Nie všetky boli príjemné, no Zuzana ich chcela prijať a postaviť sa im zoči-voči. Práve v tom sa pre ňu celý zážitok zmenil na osobnú cestu. Nešlo len o netradičný pobyt, ale o stretnutie s tým, čo človek často odkladá, prehliada alebo nechce počuť.
Silným momentom bolo aj to, že v tme pocítila prúd vďačnosti a lásky, aký podľa vlastných slov dovtedy nezažila. Takéto priznanie pôsobí o to osobnejšie, že Zuzana nehovorila o veľkých gestách ani o vonkajšom lesku. Opisovala skôr vnútorný stav, ku ktorému sa dostala práve vtedy, keď sa odpojila od sveta.
Nie je to prvýkrát, čo herečka ukázala záujem o podobné cesty k upokojeniu a regenerácii. Už predtým sa podelila aj o skúsenosť s kryštálovou terapiou, ktorú označila za svoju nabíjačku. Spomenula pyramídu, brazílsku kryštálovú terapiu a kyslík, ktoré spojila s regeneráciou, relaxáciou a energiou.
Pre niekoho môžu podobné praktiky pôsobiť nezvyčajne, no Zuzana Kanócz v nich zjavne nachádza priestor, ktorý jej pomáha spomaliť a vrátiť sa k sebe. V jej slovách nebolo cítiť snahu niekoho presviedčať. Skôr tiché zdieľanie skúsenosti, ktorá ju zasiahla viac, než možno sama čakala.
Päť dní v tme pre ňu nebolo iba prázdnym tichom. Boli to dni naplnené pohybom, emóciami, snami, vnútornými obrazmi aj okamihmi, pri ktorých sa človek musí zastaviť. A hoci sa navonok môže zdať, že zmizla z dohľadu, v skutočnosti sa podľa vlastných slov dostala bližšie k sebe než kedykoľvek predtým.
Zuzana Kanócz týmto zážitkom ukázala inú tvár. Nie herečku pred kamerami, nie známu ženu z verejného sveta, ale človeka, ktorý sa rozhodol odložiť hluk a na päť dní vstúpiť do úplného ticha. A práve tam, kde nebolo nič vidieť, sa jej podľa jej slov otvorilo najviac.
