Alena Heribanová patrí medzi osobnosti, ktoré si ľudia roky spájajú s pokojom, kultivovaným prejavom a schopnosťou pomenovať veci bez zbytočného kriku. Tentoraz opäť ukázala, že jej pohľad na život nie je postavený na rýchlych súdoch, ale na snahe hľadať cestu aj tam, kde sa okolo šíri napätie.
V rozhovore priznala, že sa snaží nachádzať láskavé riešenia, pretože nenávisti je podľa nej okolo nás už dosť. Táto veta neznie ako naučená fráza, ale skôr ako osobné nastavenie ženy, ktorá si za roky verejného života dobre uvedomuje, akú silu majú slová, postoje aj spôsob, akým človek reaguje na druhých.
Alena Heribanová nehovorí o láskavosti ako o slabosti. Práve naopak. Z jej slov cítiť, že v dnešnej atmosfére môže byť pokojný prístup niekedy oveľa náročnejší než ostrá reakcia. Hnev sa šíri rýchlo, tvrdé slová si ľudia zapamätajú okamžite a konflikt často pritiahne viac pozornosti než snaha o porozumenie. Ona však naznačila, že práve preto má zmysel hľadať iný spôsob.
Jej vyjadrenie pôsobí o to silnejšie, že neprichádza od človeka, ktorý by nepoznal verejný priestor. Alena sa v ňom pohybuje dlhé roky a dobre vie, že známe tváre sú často vystavené hodnoteniu, komentárom aj tlaku. Napriek tomu sa nesnaží odpovedať rovnakou tvrdosťou. Skôr ukazuje, že aj v zložitých situáciách sa dá zostať slušný, pokojný a ľudský.
Práve to je na jej slovách najzaujímavejšie. Neponúka veľké dramatické gestá ani lacné vyhlásenia. Hovorí jednoducho o potrebe láskavosti v čase, keď sa jej často zdá málo. A možno práve preto jej veta zarezonovala. V spoločnosti, kde sa ľudia rýchlo rozdeľujú, posudzujú a odsudzujú, pôsobí takýto postoj ako tichá, ale výrazná výzva.
Alena Heribanová tým zároveň pripomenula, že nie každé riešenie musí byť hlasné. Niekedy stačí zvoliť pokojnejší tón, nevystupňovať napätie a nehľadať v druhom človeku nepriateľa. Láskavé riešenie neznamená, že človek ignoruje problémy. Znamená, že sa ich snaží riešiť spôsobom, ktorý nezanechá ešte viac bolesti.
View this post on Instagram
V jej slovách je cítiť aj skúsenosť. Nie idealizmus niekoho, kto nikdy nezažil tvrdší svet, ale skôr vedomie, že nenávisť nikam neposúva. Môže na chvíľu vyzerať silno, môže priniesť hlučnú reakciu, no napokon po nej často zostane len viac únavy, viac odstupu a menej porozumenia. Alena preto hovorí o potrebe hľadať riešenia, ktoré majú v sebe viac ľudskosti.
Takéto priznanie ukazuje jej osobnosť inak než bežné spoločenské zábery. Nie cez šaty, úsmev alebo verejnú udalosť, ale cez vnútorný postoj. Ukazuje ženu, ktorá sa snaží zostať nad vecou, aj keď okolie nie vždy ponúka pokoj. A práve v tom je jej odkaz silný.
Pre mnohých môže byť jej veta pripomenutím, že každý deň si človek vyberá, akým spôsobom bude reagovať. Či pridá ďalšie ostré slovo, alebo sa pokúsi nájsť miernejšiu cestu. Či bude šíriť napätie, alebo ho aspoň na chvíľu zastaví. Alena Heribanová sa podľa vlastných slov snaží voliť druhú možnosť.
A hoci nejde o veľké odhalenie zo súkromia, jej priznanie má zvláštnu váhu. V čase, keď sa často viac počíta krik než pokoj, pôsobia slová o láskavosti nečakane silno. Alena Heribanová nimi ukázala, že aj známa osobnosť môže zaujať nie škandálom, ale myšlienkou, ktorá človeka prinúti na chvíľu sa zastaviť.
