Zuzana Fialová patrí medzi herečky, ktoré si slovenskí diváci dlhé roky spájali s výrazným talentom, silnou osobnosťou a prirodzenou charizmou. Stačilo, aby sa objavila pred kamerou alebo na javisku, a pozornosť sa okamžite sústredila na ňu. Práve preto teraz jej slová pôsobia tak prekvapivo. Herečka totiž naznačila, že sláva už pre ňu nie je tým, po čom by túžila.
Zuzana Fialová má 52 rokov a za sebou obdobie, počas ktorého sa o nej veľa písalo. Verejnosť sledovala jej kariéru, pracovné úspechy, vystúpenia aj osobné postoje. Patrila k ženám, ktoré nikdy nepôsobili nevýrazne. Vždy mala vlastný názor, vlastný spôsob prejavu a energiu, ktorú si ľudia všimli aj vtedy, keď sa nesnažila byť za každú cenu stredobodom pozornosti.
Teraz však prichádza s rozhodnutím, ktoré znie na prvé počutie radikálne. Už nechce byť slávna. Veta, ktorá pri známej herečke okamžite vyvolá otázky, má v sebe viac než len odmietnutie pozornosti. Je v nej únava z verejného priestoru, túžba po inom nastavení života a možno aj potreba vrátiť sa k veciam, ktoré nie sú postavené na tom, čo si o nej myslia ostatní.
Sláva totiž často vyzerá zvonka lákavo. Prináša potlesk, záujem, pozvánky, rozhovory a pocit, že človeka ľudia poznajú. Lenže má aj druhú stranu. Každý krok sa môže stať témou, každé slovo sa dá rozoberať a každý výraz tváre môže dostať význam, ktorý s realitou nemusí mať nič spoločné. Zuzana Fialová zrejme veľmi dobre vie, čo znamená žiť s takouto pozornosťou dlhé roky.
Jej priznanie preto nepôsobí ako náladové gesto. Skôr ako pokojné, ale pevné rozhodnutie ženy, ktorá už nepotrebuje dokazovať, že má svoje miesto. Slávu si zažila, pozná jej lesk aj tlak a dnes akoby chcela viac priestoru pre seba. Nie pre titulky, nie pre neustále hodnotenie, ale pre vlastný život bez potreby byť stále sledovaná.
Na Zuzane Fialovej bolo vždy zaujímavé, že nepatrila medzi tváre, ktoré by pôsobili umelo alebo prázdne. Aj preto jej slová teraz znejú silno. Keď žena s takým menom povie, že už nechce byť slávna, nie je to obyčajná veta. Je to signál, že po rokoch verejnej pozornosti sa človek môže začať pýtať, čo ho naozaj napĺňa a čo mu naopak berie pokoj.
Fanúšikov jej rozhodnutie prirodzene prekvapilo. Mnohí si ju stále spájajú s výraznými rolami, spoločenskými udalosťami a energiou, ktorá patrí pred ľudí. Lenže práve ľudia, ktorí sú najdlhšie na očiach, často najlepšie vedia, aké vzácne je ticho. Možnosť nebyť stále hodnotený, nemusieť nič vysvetľovať a nemať pocit, že každý súkromný moment patrí verejnosti.
Zuzana Fialová tak dnes ukazuje inú tvár. Nie herečku, ktorá potrebuje ďalší dôkaz popularity, ale ženu, ktorá si vie priznať, že jej priority sa zmenili. Sláva môže byť v mladosti cieľom, neskôr však môže začať pôsobiť ako záťaž. A keď človek zistí, že už mu neprináša radosť, má právo vykročiť iným smerom.
Jej rozhodnutie neznamená, že by stratila svoju hodnotu alebo miesto v očiach divákov. Práve naopak. Môže ukazovať, že skutočná sila známej osobnosti nie je v tom, koľko pozornosti dokáže získať, ale v tom, či sa dokáže od nej odpútať, keď cíti, že ju už nepotrebuje.
Zuzana Fialová tak svojou vetou otvorila tému, ktorá presahuje bežné reči o šoubiznise. Hovorí o hranici medzi úspechom a pokojom, medzi verejným obrazom a skutočným životom. A práve preto jej rozhodnutie zaujalo. Lebo za slovami „už nechcem byť slávna“ je cítiť oveľa viac než len odmietnutie popularity. Je v nich túžba po slobode, ktorú si človek po rokoch na očiach verejnosti začne vážiť úplne inak.
