Slovenský divadelný, muzikálový a tanečný svet, domáca kultúrna obec a široká verejnosť už celé dlhé desaťročia vnímajú renomovaného režiséra a choreografa Jána Ďurovčíka ako absolútne nekompromisného profesionála, tvrdého porotcu z televíznych obrazoviek a muža s mimoriadne jasnou, pevnou víziou, ktorý za sebou necháva výhradne dokonalé, divácky úspešné a vypredané umelecké projekty.
Za touto navonok drsnou, nepreniknuteľnou a prísnou maskou úspešného a neoblomného tvorcu sa však v skutočnosti skrýva nesmierne vnímavý človek s hlbokým vnútorným prežívaním a bohatým duchovným svetom, ktorý v uplynulých dňoch ponúkol verejnosti a svojim priaznivcom mimoriadne vzácnu, hlbokú a otvorenú sondu do svojej vlastnej duše.
V exkluzívnom a nezvyčajne úprimnom rozhovore, ktorý okamžite po zverejnení pritiahol masívnu pozornosť tisícov čitateľov na internete, sa známy umelec bez akýchkoľvek zábran podelil o svoje najosobnejšie pocity, skryté životné sklamania, umelecké krízy a vnútorné procesy, ktoré ho v priebehu jeho dlhej, úspešnej, no zároveň nesmierne vyčerpávajúcej kariéry formovali.
Ján Ďurovčík otvorene priznal, že z niekdajšieho mladíckeho pocitu, že ho všetci naokolo bezhranične zbožňujú, nosia na rukách a tlieskajú každému jeho kroku, už pred dlhým časom definitívne, radikálne a veľmi rýchlo vytriezvel.
Uznávaný a rešpektovaný režisér vo svojej spovedi detailne opísal, aké zradné, pominuteľné a v mnohých ohľadoch až nebezpečné dokážu byť žiariace svetlá reflektorov, sláva, mediálna pozornosť a hlučný verejný potlesk, ktoré človeka v šoubiznise často dokážu veľmi ľahko zaslepiť, pokriviť mu charakter a úplne ho odviesť od skutočných, pevných životných hodnôt.
Priznal, že v samotných začiatkoch svojej umeleckej dráhy, kedy sa úspechy sypali jeden za druhým, mohol na chvíľu podľahnúť nebezpečnej ilúzii o vlastnej neomylnosti a absolútnej všeobecnej obľúbenosti u ľudí. Avšak tvrdá realita neúprosného šoubiznisového prostredia, zákulisné intrigy a pribúdajúce osobné aj profesionálne skúsenosti ho podľa jeho vlastných slov veľmi rýchlo a rázne vrátili späť na pevnú zem.
Podľa Ďurovčíka je pre každého skutočného umelca nesmierne kľúčové nestratiť zdravý kontakt s realitou a uvedomiť si, že búrlivý potlesk publika po záverečnej opone patrí v prvom rade samotnému dielu, hudbe a výkonom hercov na javisku, a nie egu samotného tvorcu v zákulisí.
Toto vnútorné, hlboké vytriezvenie a definitívne upratanie si vlastných rebríčkov hodnôt dnes Ďurovčík s odstupom rokov vníma ako jedno zo svojich vôbec najväčších a najdôležitejších osobných víťazstiev, ktoré mu momentálne umožňuje tvoriť s maximálnou tvorivou slobodou, nadhľadom a úplne čistým svedomím.
Okrem týchto hlbokých úvah o pominuteľnosti slávy a drsnom umeleckom zákulisí sa Ján Ďurovčík v rozhovore veľmi citlivo dotkol aj témy svojho prísne stráženého súkromného života, rodinného zázemia a milovaného otcovstva, ktoré mu do doterajšieho života prinieslo úplne nový rozmer, absolútny pokoj a doposiaľ nepoznaný zmysel existencie.
Priznal, že práve ticho domova, prítomnosť jeho milovanej manželky a malého syna sú pre neho v súčasnosti tou najlepšou, najúčinnejšou a v podstate jedinou skutočnou terapiou proti každodennému stresu, tlaku a obrovskej zodpovednosti, ktorá je s jeho prácou na veľkých projektoch neodmysliteľne spojená.
Verní fanúšikovia na sociálnych sieťach nesmierne oceňujú práve túto jeho ľudskú, zraniteľnú, pokornú a hlboko premýšľajúcu stránku osobnosti, ktorú diváci v televíznych šou plných emócií, lesku a prísnych nekompromisných hodnotení nemajú možnosť bežne vidieť.
Celé jeho úprimné a mrazivé vyznanie tak opäť raz v plnej sile potvrdilo, že skutočná veľkosť osobnosti nikdy nespočíva v počte získaných ocenení, sošiek či v neustálom obdive širokého okolia, ale predovšetkým v schopnosti pozrieť sa drsnej pravde priamo do očí a zachovať si úprimnú ľudskosť, pokoru a zdravý rozum aj na tom najvyššom vrchole úspechu.
