Lucia Hablovičová patrí medzi známe Slovenky, ktoré si svoje súkromie chránia, no keď už prehovoria, ich slová pôsobia veľmi úprimne. Bývalá misska, modelka a moderátorka sa tentoraz otvorila v téme, ktorá sa dotýka mnohých rodičov. Prehovorila o výchove svojho syna Thea, ktorý už vstúpil do tínedžerského veku, a priznala, že materstvo nie je cesta, na ktorú by človek dostal presný návod.
Lucia sa stala mamou vo februári 2013. Narodil sa jej vytúžený syn Theo, ktorého má s podnikateľom Romanom z Ružomberka. Hoci ich vzťah sa neskôr skončil, Lucia sa o synovi vždy vyjadrovala s veľkou láskou a rešpektom. Dnes už má doma trinásťročného tínedžera a práve toto obdobie jej ukazuje, že rodičovstvo sa neustále mení.
V rozhovore prehovorila o tom, čo podľa nej znamená byť dobrou mamou. Nehovorila o dokonalosti, prísnych pravidlách ani o tom, že rodič musí mať vždy všetko pod kontrolou. Naopak, priznala, že aj ona sa mnohé veci učí za pochodu. Podľa nej totiž nikto nedostane jasný návod, ako byť dobrým rodičom.
Lucia otvorene povedala, že dôležité je vnímať vlastné dieťa. Nie iba cez predstavy dospelého, ale cez jeho pocity, potreby, nálady a to, čo v danej chvíli skutočne prežíva. Práve v tom podľa nej spočíva jedna z najväčších rodičovských úloh. Nie vždy totiž to, čo si dospelý myslí, že je pre dieťa najlepšie, musí byť naozaj správne.
Jej slová pôsobia veľmi ľudsky najmä preto, že sa nestavia do pozície dokonalej mamy. Priznáva, že je mamou prvýkrát a má iba jedno dieťa, preto sa aj ona učí krok za krokom. Každá nová situácia prináša nové otázky a niekedy aj pochybnosti. Materstvo podľa nej nie je hotová rola, ktorú človek ovláda od prvého dňa, ale proces, ktorý sa mení spolu s dieťaťom.
Čím je jej syn starší, tým viac si uvedomuje, že až čas ukáže, či túto úlohu zvládla správne. To je priznanie, ktoré môže zasiahnuť mnoho rodičov. Často totiž človek robí najlepšie rozhodnutia, aké v danej chvíli vie, no skutočné výsledky sa ukážu až neskôr. Lucia preto hovorí o materstve s pokorou a bez veľkých sebavedomých vyhlásení.
Podľa nej si mama nemôže sama udeliť známku za to, či bola dobrá. To môžu časom povedať najmä deti. Práve ony raz zhodnotia, čo dostali, čo cítili a ako ich rodičovská výchova ovplyvnila. Lucia tým pomenovala pravdu, ktorú si mnohí rodičia uvedomujú až postupne – že výchova nie je o okamžitom potlesku, ale o dlhodobej dôvere.
Známa Slovenka priznala aj to, že ani ona nie je vždy pokojná. Občas zvýši hlas, aj keď sa podľa vlastných slov snaží, aby sa to dialo čoraz menej. Zároveň však dodala, že pri výchove musia existovať hranice. Niekedy sa podľa nej práve zvýšený hlas stane spôsobom, ako tieto hranice nastaviť, hoci nejde o niečo, na čo by bol rodič hrdý.
Jej priznanie môže byť blízke mnohým mamám a otcom, ktorí sa denne snažia zvládnuť rovnováhu medzi láskavosťou a dôslednosťou. Výchova tínedžera býva iná než výchova malého dieťaťa. Dospievajúce dieťa už má svoje názory, nálady, potrebu slobody a zároveň stále potrebuje oporu. Práve v tomto období sa rodič často učí ustupovať, počúvať a zároveň nestratiť hranice.
Lucia Hablovičová nehovorí o materstve ako o idylke bez problémov. Práve naopak, priznáva, že to nie je vždy jednoduché. A možno práve preto jej slová pôsobia tak dôveryhodne. Neponúka dokonalý obraz, ale skutočný pohľad ženy, ktorá svojho syna miluje a zároveň vie, že výchova prináša aj chvíle neistoty.
Jej najdôležitejší odkaz je pritom veľmi jasný. Rodič by mal dieťa vnímať. Počúvať ho, sledovať jeho potreby, rozumieť jeho pocitom a niekedy dokázať odstúpiť od vlastných predstáv. To, čo sa dospelému javí ako správne riešenie, nemusí byť vždy tým, čo dieťa naozaj potrebuje.
Lucia tak otvorila tému, ktorá je oveľa širšia než len jej vlastný príbeh. Hovorí o rodičovstve v čase, keď deti rýchlo dospievajú a svet okolo nich sa mení. Hovorí o pokore, trpezlivosti a o tom, že rodič sa niekedy učí spolu so svojím dieťaťom. A hoci si dnes sama nevie povedať, či všetko robí správne, jedno je z jej slov jasné – veľmi sa snaží byť pri synovi prítomná a vnímať ho takého, aký je.
