Herec a spevák Ondrej Kandráč, známy svojou otvorenosťou a láskavým prístupom k rodine, sa nikdy netajil tým, že aj ako rodič robí chyby. No na rozdiel od mnohých dospelých vníma ospravedlnenie nie ako prejav slabosti, ale ako silný výchovný moment, ktorý môže deťom ukázať, ako sa správať v konfliktných situáciách. „Nemám problém povedať deťom prepáč. Ak to človek urobí úprimne, je to pre dieťa obrovská lekcia pokory a ľudskosti,“ hovorí.
Ondrej je otcom piatich detí, ktoré opisuje ako svoj najväčší dar aj dennodennú školu trpezlivosti. Každé z nich má inú povahu – najstarší syn Ondrejko je premýšľavý a citlivý na nespravodlivosť, syn Filip je energický a športovo založený, dcéry sú nežné, hravé a pritom veľmi samostatné. Najmladšia Maruška je rodinným „slniečkom“, ktoré dokáže rozosmiať celú domácnosť. Všetky deti si navzájom pomáhajú, aj napriek rozdielnemu veku. Ondrej často rozpráva o tom, že práve tieto drobné momenty ich rodinného života sú pre neho vzácnejšie než akékoľvek profesionálne úspechy.
Výchova podľa neho nezačína príkazmi, ale vlastným príkladom. Deti sledujú, ako sa rodič správa, ako reaguje na stres, ako rieši problémy a ako sa správa k ľuďom okolo seba. „Nemôžeme od detí očakávať, že budú pokojné, ak vidia rodiča, ktorý stráca nervy. Ale môžeme ich učiť rešpektu tým, že ich budeme rešpektovať aj my,“ dodáva.
Aj preto sa snaží tráviť s nimi toľko času, koľko mu práca umožňuje. Spolu chodia na prechádzky, výlety, športové podujatia, alebo jednoducho sedia doma pri stole a rozprávajú sa. Kandráč verí, že hlas rodiča je jedným z najdôležitejších zvukov v detstve – hlas, ktorý upokojuje, povzbudzuje a vedie.
Rodina však nie je len o radosti, ale aj o náročných chvíľach. Ondrej priznáva, že niekedy je unavený, inokedy reaguje prirýchlo alebo prísne. Práve v tých chvíľach považuje za správne priznať si chybu. „Keď sa ospravedlníte, budujete most. Dieťa pochopí, že konflikt nie je koniec, ale začiatok niečoho dôležitého – vzájomného pochopenia.“
Okrem toho sa Ondrej dotýka aj témy moderného rodičovstva. Podľa neho dnešné deti čelia oveľa väčšiemu tlaku – technológie, sociálne siete a rýchly životný štýl robia výchovu zložitejšou. O to dôležitejšie je, aby domov zostal miestom, kde sa dieťa môže cítiť bezpečne, prijato a milované.
Jeho manželka a on si uvedomujú, že vytvárajú pre svoje deti prvý vzor partnerského vzťahu. Preto sa snažia žiť tak, aby deti videli rešpekt, humor, láskavosť a podporu. Aj keď deň nie je ideálny, vždy sa snažia uzavrieť ho v pokoji – rozhovorom, objatím či jednoduchým „mám ťa rád“.
Ondrej Kandráč tak ukazuje, že rodičovstvo nie je o dokonalosti, ale o autenticite. O schopnosti počúvať, učiť sa a rásť spolu s deťmi. O tom, že aj keď rodič niekedy zlyhá, môže byť práve jeho ľudskosť tým, čo dá dieťaťu najväčší pocit istoty.
