Soňa , ktorú verejnosť dlhé roky pozná najmä ako úspešnú modelku a výraznú tvár populárnej televíznej šoubiznisovej relácie, dnes stojí pred kamerami už len sporadicky. V poslednom období sa totiž vedome rozhodla spomaliť a dať prednosť tomu najdôležitejšiemu – rodine. Materstvo sa stalo jej hlavnou životnou úlohou a každodennou realitou, ktorú prežíva so všetkými jej radosťami aj výzvami. Najväčším zdrojom šťastia sú pre ňu jej dve deti – syn Robko, ktorý sa narodil v marci 2021, a dcérka Eliza, ktorá prišla na svet koncom minulého roka a dnes je už neodmysliteľnou súčasťou ich rodinného sveta.
Ako mama dvoch malých detí čelí Soňa rovnakým situáciám ako tisíce iných žien. Práve preto si na sociálnych sieťach získala sympatie mnohých fanúšičiek. Nesnaží sa totiž materstvo prikrášľovať ani ho prezentovať ako dokonalé obdobie bez problémov. Otvorene hovorí o únave, nevyspatých nociach, vnútorných pochybnostiach aj o chvíľach, keď emócie jednoducho prevezmú kontrolu. Zároveň však nezabúda zdôrazňovať krásne momenty, ktoré jej materstvo prináša a ktoré jej dodávajú silu pokračovať ďalej.
Silné emócie ju zasiahli aj pri jednom z jej posledných príspevkov, v ktorom sa podelila o nežné zábery so svojou takmer ročnou dcérkou Elizou. K fotografiám a videu pridala úprimné slová, ktoré zasiahli srdcia mnohých mám. Priznala, že jej cieľom nebolo vyvolať ľútosť, ale povzbudiť ženy, ktoré možno prechádzajú podobnou cestou. Upozornila na to, že aj keď sa niektoré veci nemusia dariť hneď, oplatí sa nevzdávať, ak existuje aspoň malá nádej.
Soňa otvorene porovnala svoje skúsenosti s dojčením oboch detí. Zatiaľ čo s Elizou prebiehalo všetko prirodzene a bez väčších komplikácií už od prvých chvíľ, pri synovi Robkovi bola cesta oveľa náročnejšia a plná neistoty. Zdôraznila, že dojčenie síce patrí k prirodzeným procesom, no nie je samozrejmosťou. Podobne ako chôdza si vyžaduje čas, trpezlivosť a vzájomné učenie sa matky a dieťaťa. Každé dieťa je iné, každá mama má vlastný príbeh a neexistuje univerzálny návod, ktorý by platil pre všetkých. O to viac si váži, že mala možnosť prežiť túto skúsenosť s oboma svojimi deťmi.
V emotívnom vyznaní opísala aj hlboké puto, ktoré sa medzi ňou a dcérkou počas dojčenia vytvorilo. Tiché chvíle pokoja, blízkosť, jemné dotyky a pocit absolútneho prepojenia boli pre ňu jedinečné a nenahraditeľné. Spomienky na toto obdobie v nej vyvolávajú silné emócie – bola to etapa plná lásky, ale aj fyzického a psychického vyčerpania. Práve preto bolo pre ňu rozhodnutie ukončiť dojčenie veľmi citlivé a sprevádzané slzami.
Na záver adresovala svojej dcérke Elize silný, láskavý a zároveň symbolický odkaz. Uistila ju, že bez ohľadu na zmeny, ktoré prichádzajú, tu pre ňu bude vždy. Zdôraznila, že koniec jednej etapy neznamená koniec blízkosti – práve naopak, objatí, bozkov a prejavov lásky bude ešte viac. Pred nimi je nové obdobie, počas ktorého chce Elize dopriať slobodu rásť, objavovať svet a formovať sa vlastným tempom.
