Lujza, ktorá sa čoskoro dočká svojich narodenín, patrí medzi zimné deti. Aj keď sa zdanlivo zdá, že by si zimné mesiace mohla užívať, priznáva, že má radšej máj a leto. „December je pre mňa vždy náročný. Chýba mi slnko, dni sú zahalené hmlou a niekedy mám pocit, že mi z toho šibe. Túžim po letných dňoch a horskom slnku,“ priznala so smiechom, dodávajúc, že teraz trošku trpí nedostatkom svetla.
Narodeniny jej prinášajú aj číslo 7, ktoré sa opakuje aj v iných významných okamihoch jej života. Hoci sa nikdy nezamýšľala nad tým, že by bolo jej šťastné, Lujza teraz pripúšťa, že sedmičky jej priniesli šťastie. „Moje šťastné dni sú 12 a 25, pretože sa vtedy narodili moje deti. A svadbu sme mali 7.7. 2007. Aj to bol úžasný deň, takže možno na sedmičkách niečo bude.“
V rozhovore sa dotkla aj toho, ako vníma slová a hodnotenia druhých. Slovo „herečka“ pre ňu nie je vždy kompliment. „Keď sa povie neposednému alebo smutnému dievčatku, že je herečka, trhá ma to. Moja mama je tiež herečka a vždy ma to hnevalo, keď sa niekto na to sťažoval. Tak som ňou aj ja nakoniec bola,“ prezradila s úsmevom.
Pochvala ani kritika nie sú pre ňu jednoduché. Kritika jej zostáva dlho v mysli a snaží sa ju premeniť na niečo konštruktívne, zatiaľ čo chvála ju často rozptýli. Preto sa sústreďuje na vlastný rast a nie na to, čo si o nej myslia ostatní. Najväčšou hrdosťou sú jej deti, s ktorými sa dokáže úprimne rozprávať. „Nemajú na výber, musia sa so mnou porozprávať. Donútim ich zložiť telefón, pozrieť mi do očí a potom si rozprávame. To ma robí naozaj hrdou,“ opisuje s úsmevom.
Lujza si cení úprimnosť a neznáša nevyslovené veci či obchádzanie tém. Rada hovorí pravdu aj keď je nepríjemná a očakáva to aj od ostatných. Urazené city vníma ako signál, že sa musí niečomu v sebe venovať, a nie ako útok od druhých.
V súčasnosti sa teší na nové divadelné projekty a spev. „Robím si repertoár obľúbených piesní, aby som ich mohla vytiahnuť kedykoľvek. Aj keď ich nebudem potrebovať, baví ma to,“ priznala s radosťou. Ako matka už väčších detí sa snaží byť podporou aj pri ich prvých láskach. „Deti vedia, že som tu pre nich. K láske patrí šťastie aj plač, a ja dúfam, že budú mať v živote dostatok oboch,“ dodala.
Otázka budúcnosti a dôchodku je pre ňu otvorená. Vidí seba ešte dlhé roky na javisku, a pokiaľ sa jej mamina rozhodne prestať hrať, rada pôjde s ňou na seniorské výlety. Výhra v lotérii by jej umožnila hrať zadarmo a splniť si sny, ale prioritou by bolo zbaviť seba a svojich blízkych hypoték a finančných starostí. Lujza tak stále kombinuje vášeň pre herectvo, úprimnosť a rodinné hodnoty vo svojom živote.
