V tichu a s obrovským zármutkom sa slovenské kultúrne prostredie lúči s jedným z jeho najvýraznejších operných tvorcov. Vo veku 94 rokov zomrel Július Gyermek, osobnosť, ktorá stála pri formovaní slovenskej opernej scény a zanechala za sebou dielo, ktoré diváci pamätajú dodnes. Smutnú informáciu potvrdila Opera Slovenského národného divadla (SND), kde Gyermek strávil väčšinu svojej kariéry a kde sa jeho meno stalo synonymom pre kvalitu a neutíchajúcu vášeň pre operu.
Gyermekov život bol spätý s operou tak úzko, že sa jeho meno skloňovalo v zákulisí i na javisku rovnako často. Narodil sa v Dolných Hámroch v okrese Žarnovica, no už od mladosti sa jeho kroky uberali smerom k divadlu. Hoci prvotne študoval činohru v prvých rokoch 50. rokov, osud ho priviedol k opernému umeniu, ktoré sa stalo jeho celoživotnou vášňou. Z činohry sa čoskoro presunul do operného súboru SND, kde postupne pôsobil ako režisér, dramaturg a neskôr aj šéfdramaturg, s malou prestávkou na konci 90. rokov. Jeho kariéra v opere trvala až do odchodu do dôchodku v roku 2001 a medzi jeho kolegami aj študentmi si získal nielen rešpekt, ale aj skutočný obdiv.
To, čo robilo Júliusa Gyermeka výnimočným, bola jeho nezlomná oddanosť tradičnému divadelnému kánonu a schopnosť preniesť klasickú operu do podoby, ktorá oslovila aj moderné publikum. Jeho koncepcia režie vychádzala z antických princípov jednoty miesta, času a deja, no zároveň dokázal vytvoriť živé a kontrastné obrazy, ktoré nechávali publikum v úžase.
Gyermek sa neuspokojoval s povrchným zobrazením príbehu; naopak, každú postavu, každý tón a každú scénu podrobil dôkladnej interpretácii, ktorá odhalila kvalitu partitúry v úplne novom svetle. Táto jeho schopnosť pritiahol divákov znova a znova do hľadiska a vyvolať emócie, ktoré dlhšie nevychádzali z ich myslí, je dôvodom, prečo jeho inscenácie často trhali rekordy návštevnosti a získavali uznanie kritikov i verejnosti.
Podľa kolegov a umelcov bol Gyermek nielen režisérom, ale aj učiteľom a mentorom, ktorý ovplyvnil celé generácie, a jeho prístup k práci sa stal vzorom pre mnohých mladých divadelníkov. Za jeho dlhé roky pôsobenia v SND sa stalo niekoľko jeho inscenácií kultovými – diváci ich navštevovali opakovane a často sa o nich hovorilo ako o milníkoch slovenskej opernej dramaturgie. Aj napriek jeho pokročilému veku sa jeho odkaz bude prenášať v repertoári, v spomienkach a v srdciach všetkých, ktorí mali to šťastie vidieť jeho diela naživo.
Smrť Júliusa Gyermeka je teda nenahraditeľnou stratou nielen pre Slovenské národné divadlo, ale pre celú kultúrnu obec Slovenska. Jeho vášeň pre operu, jeho klasický prístup k inscenáciám a jeho schopnosť spojiť dokazateľnú profesionalitu s hlbokou ľudskosťou zanechávajú za sebou dedičstvo, ktoré už nikdy nezmizne. V čase, keď sa divadlá snažia prilákať nové generácie, jeho odkaz zostáva pripomienkou toho, ako hlboký a nezabudnuteľný môže byť skutočný umelecký odtlačok na našej kultúrnej krajine.
