Herečka Veronika Husovská prežíva jedno z najintenzívnejších období svojej kariéry — a to nie kvôli novej úlohe, ale kvôli tomu, že sa nedávno rozhodla definitívne odísť z Divadla Jonáša Záborského v Prešove, kde podľa svojich slov vládla dusná, neľudská atmosféra. Jej krok sa stal bodom rozporov medzi kritickými divadelníkmi aj verejnosťou a herečka sa po výpovedi cíti dôrazne povolaná povedať, čo si myslí o skutočnostiach, ktoré ju k tomu doviedli.
Pre Husovskú to bolo rozhodnutie, ktoré nezapadá do žiadneho romantického obrazu umeleckého života. „Uľavilo sa mi,“ povedala počas predstavenia nového projektu Miša v Košiciach, ktorý sa natáča v Košiciach a v ktorom hrá prísnu šéfku televíznej pobočky. No práve za touto fiktívnou postavou sa skrýva jej vlastná skutočná skúsenosť s tlakom, ktorý jej podľa nej nedovolil udržať si vnútornú pohodu.
Husovská otvorene naznačila, že jej odchod z prešovského divadla nebol len profesionálnym krokom, ale osobným rozhodnutím zhodiť ťaživý bremen reality, v ktorej prevládali spory, agresívne správanie a údajná šikana. Podľa jej vlastných slov už nevnímala podmienky ako miesto, kde by mohla tvoriť s radosťou — pociťovala, že život je príliš krátky na to, aby ste boli tam, kde ste nešťastní.
Zákulisie, ktoré sa spája s jej predchádzajúcim angažmánom, totiž podľa viacerých svedkov nebolo vôbec idylické. Herci tvrdili, že v divadle panovalo prostredie, kde kritika nebola vítaná a tí, ktorí si dovolili postaviť otázky, mohli čeliť dištancovaniu od rolí či dokonca výpovediam. To všetko malo vytvárať atmosféru strachu, ktorá stála v ostrých kontrastoch s umeleckou slobodou, ktorú by divadelníci očakávali.
Keď Husovská hovorila o tom, prečo sa postavila za svoju vlastnú slobodu, neobišla ani útoky, ktorým čelí jej sestra speváčka Katarína Koščová na sociálnych sieťach. Kritici často nešetria ani jej, a práve tieto útoky sa stali pre Husovskú príležitosťou zaslať veľmi jasný odkaz: nezostáva ticho, keď sa uberá do nenávistných komentárov. Hovorí, že hoci ich rodinné vzťahy s Katkou nie sú vždy predmetom médií, obidve sa snažia ignorovať hejterské výlevy, pretože „spokojný človek predsa nemá potrebu písať druhým nenávistné veci“.
Herečka sa tak ocitla v novej pozícii nielen ako protagonista v pripravovanom seriáli, ale aj ako verejná osobnosť, ktorá sa nebojí hovoriť o problémoch kultúrneho prostredia a zároveň verejne bráni ľudí, na ktorých zosiahli útoky. Jej slová odzrkadľujú viac než len osobnú skúsenosť; stávajú sa súčasťou širšej diskusie o tom, ako by mali byť riešené konflikty v umeleckých kruhoch, kde sa často očakáva ticho a pokora pred vyššími autoritami.
Husovská verí, že otvorená komunikácia a schopnosť priznať, keď niečo nie je v poriadku, môžu viesť k zmenám, ktoré presahujú hranice jedného divadla. Aj preto jej odkaz kritikom nie je len osobný protest — chce, aby verejnosť pochopila, že hovoriť otvorene o problémoch je kľúčom k posunu a ku kvalite života nielen v umení, ale aj v spoločnosti ako takej.
