Hokejový svet obletela správa, ktorá v mnohých vyvolala nostalgiu, no zároveň otvorila staré rany a vyvolala vášnivé diskusie. Legendárny brankár Jonathan Quick, muž, ktorý bol dlhé roky synonymom nepriestrelnej steny v bránkovisku Los Angeles Kings, odchytal posledný zápas svojej fenomenálnej kariéry.
Kým fanúšikovia v zámorí oslavujú jeho úspechy a tri prstene za víťazstvo v Stanley Cupe, na Slovensku rezonuje najmä jeho komplikovaný vzťah s našou hokejovou ikonou Mariánom Gáboríkom. Práve Gáborík by mal byť tým prvým, kto mu pošle ďakovný list, no namiesto čistých osláv sa opäť vyťahuje rýpanie, ktoré medzi týmito dvoma velikánmi panovalo.
Quick bol počas svojho vrcholu v NHL považovaný za fenomén. Jeho akrobatické zákroky, pri ktorých popieral zákony fyziky, privádzali útočníkov súperov do zúfalstva. Marián Gáborík, ktorý bol jeho spoluhráčom v časoch najväčšej slávy „kráľov“, z Quickovej formy priamo profitoval.
Bez Jonathanových zákrokov by Marián možno nikdy nedržal nad hlavou tú najcennejšiu hokejovú trofej. V šatni to však nebolo vždy len o tľapkaní po ramenách. Quick bol známy svojou tvrdou povahou a nekompromisným prístupom, pričom si nikdy nedával servítku pred ústa, a to ani smerom k slovenskému kanonierovi.
V zákulisí sa šepkalo o tom, že Quick si do Gáboríka rád rýpol aj v momentoch, kedy by iní mlčali. Hoci na ľade tvorili dokonale fungujúci stroj, v súkromí a v šatni bolo cítiť určité napätie.
Jonathanov odchod do hokejového dôchodku teraz vyťahuje tieto staré príbehy na povrch. Fanúšikovia si kladú otázku, či ich vzťah bol skutočne založený na vzájomnom rešpekte, alebo išlo o čistú profesionalitu maskujúcu osobné rozdiely. Quickov posledný zápas nebol len o športe, bol to emotívny koniec éry, počas ktorej sa prepisovali dejiny klubu, ale aj osobné príbehy hráčov, ktorí spolu zdieľali pot a krv na ľade.
Marián Gáborík síce verejne prejavuje úctu k svojmu bývalému strážcovi svätyne, no pachuť z Quickových niekedy až príliš uštipačných poznámok v šatni ostáva. Kariéra brankárskej legendy končí s obrovským leskom, no pre slovenského diváka je tento koniec o čosi trpkejší kvôli spomienkam na to, ako sa Quick správal k nášmu elitnému útočníkovi.
Jonathan Quick odchádza ako víťaz, no otázniky nad jeho povahou a vzťahom k spoluhráčom, ktorí mu pomohli ku sláve, tu budú strašiť ešte veľmi dlho. Je to definitívny koniec muža, ktorý na ľade nikoho nešetril – a v šatni už vôbec nie.
