Slovenská módna scéna by bez nej nebola tým, čím je dnes. Lýdia Eckhardt oslavuje neuveriteľných 35 rokov svojej profesionálnej cesty, no kým svet vidí len krásne modelky, drahé látky a potlesk na mólach, samotná návrhárka priznáva, že za týmto úspechom sa skrýva aj poriadny kus bolesti. Cesta na vrchol totiž nebola vydláždená len ružami, ale aj ťažkými chvíľami, kedy mala pocit, že už viac nevládze.
Prvá dáma našej módy sa rozhodla prehovoriť o momentoch, ktoré zostávali pred verejnosťou roky skryté. Priznala, že počas troch desaťročí v biznise zažila situácie, ktoré ju takmer zlomili.
Boli to dni plné neistoty, kedy hľadala zmysel v tom, čo robí, a hľadala motiváciu vôbec pokračovať ďalej. Práve v týchto temných obdobiach sa musela naučiť čerpať silu z úplných maličkostí, aby si zachovala chuť žiť a tvoriť.
Lýdia s dojatím spomína na to, komu vďačí za to, že sa nevzdala. Jej motivácia neprichádzala z bankového účtu alebo slávy, ale z hlbokých ľudských vzťahov a spätnej väzby od žien, ktorým jej modely menili životy. Práve spokojnosť klientok, ktoré v jej kúskoch nachádzali stratené sebavedomie, bola pre ňu motorom v časoch, keď sa cítila na dne.
Retrospektívny pohľad na jej kariéru odhaľuje, že za každým dokonalým stehom je skutočný príbeh človeka, ktorý musel prekonať vlastných démonov, aby mohol obliekať iných do krásy.
Dnes, keď pripravuje veľkolepé jubilejné prehliadky a vyberá archívne modely spred dvadsiatich rokov, sa na svoju minulosť pozerá s pokorou.
Uvedomuje si, že každá slza a každé zaváhanie ju vyformovali do podoby, v akej ju poznáme dnes – silnej, no mimoriadne citlivej umelkyne. Oslava 35. výročia tak nie je len prehliadkou oblečenia, ale predovšetkým oslavou prežitia a neutíchajúcej vôle kráčať vpred, aj keď vám osud podkopáva nohy.
Lýdia Eckhardt tak opäť potvrdila, že skutočná hodnota módy nie je v materiáli, ale v emócii a sile ducha, ktorá pretrvá aj tie najťažšie životné búrky.
