Uznávaný režisér a choreograf Ján Ďurovčík, ktorého meno je synonymom pre absolútny perfekcionizmus a nekompromisnú prácu, sa rozhodol pre nečakané a mimoriadne úprimné priznanie. Umelec, ktorého sa mnohí začínajúci aj skúsení herci obávajú kvôli jeho prísnemu vystupovaniu, si tentokrát verejne nasypal popol na hlavu.
Otvorene prehovoril o momentoch, kedy jeho túžba po dokonalom výsledku na javisku prekročila únosnú hranicu a zasiahla city jeho kolegov. Ďurovčík priznal, že jeho metódy práce boli neraz také tvrdé, že spôsobili potoky sĺz u mnohých známych herečiek, ktoré pod jeho taktovkou účinkovali.
Režisér, ktorý stojí za najúspešnejšími slovenskými muzikálmi, netají fakt, že počas skúšobného procesu dokáže byť poriadne nepríjemný. Podľa jeho vlastných slov mu v minulosti chýbala potrebná miera empatie, ktorú dnes s odstupom času vidí ako kľúčovú. Priznanie, že nejedna hviezda slovenských divadelných dosiek kvôli nemu plakala v zákulisí, vyvolalo v umeleckých kruhoch poriadny rozruch.
Ďurovčík však vysvetľuje, že nikdy nešlo o osobnú nevraživosť, ale o obrovský tlak na výkon, ktorý na seba aj na ostatných vyvíjal. Dnes už si uvedomuje, že hranica medzi motiváciou a emočným nátlakom je veľmi tenká a on ju v mnohých prípadoch necitlivo prekročil.
V rámci svojej osobnej reflexie Ján Ďurovčík prezradil, že vekom a skúsenosťami sa jeho pohľad na prácu s ľuďmi začal meniť. Hoci stále vyžaduje stopercentné nasadenie a disciplínu, snaží sa k umelcom pristupovať s väčším rešpektom k ich vnútornej citlivosti.
Spomienky na uplakané tváre talentovaných žien, ktoré chceli len vyhovieť jeho vysokým nárokom, ho dnes mrzia. Svojím priznaním chce uzavrieť jednu kapitolu svojej kariéry, ktorú sprevádzala povesť neľútostného kata, a ukázať svoju ľudskejšiu tvár, ktorú doteraz skrýval za maskou prísneho profesionála.
Fanúšikovia aj kolegovia vnímajú toto gesto ako dôležitý krok v jeho osobnom rozvoji. Ján Ďurovčík zostáva verný svojmu remeslu, no sľubuje, že krik a slzy už nebudú povinnou súčasťou jeho produkcií.
Táto úprimná spoveď o chybách z minulosti tne do živého a otvára tému, o ktorej sa v divadelnom svete doteraz len potichu šepkalo. Umelec, ktorý vybudoval impérium plné tanca a hudby, tak verejne ukázal, že aj ten najtvrdší režisér má svedomie a dokáže si priznať vlastné pochybenia, ktoré zasiahli životy druhých.
