Hana Gregorová patrí medzi ženy, ktoré zažili veľkú lásku, veľkú stratu aj ticho, ktoré po odchode milovaného človeka zostáva v dome ešte veľmi dlho. Od smrti jej manžela Radka Brzobohatého uplynulo už viac ako trinásť rokov, no herečka otvorene priznala, že jeho prítomnosť pre ňu úplne nezmizla.
Legendárny herec Radek Brzobohatý odišiel vo veku 79 rokov a pre Hanu Gregorovú to bola strata, ktorá sa nedá len tak uzavrieť jednou kapitolou. Ich spoločný život nebol iba manželstvom známych tvárí, ktoré sa objavovali na obrazovkách a javiskách. Bol to vzťah, ktorý v sebe niesol roky spoločných spomienok, každodenných zvykov, blízkosti aj okamihov, ktoré po odchode človeka začnú bolieť inak.
Herečka teraz priznala, že krátko po jeho smrti zažila situácie, ktoré si dodnes nevie vysvetliť. Nehovorila o nich ako o veľkolepom zázraku, ale skôr ako o zvláštnych znameniach, ktoré prišli v čase, keď bola bolesť ešte čerstvá a každá drobnosť mala oveľa silnejší význam. Práve také chvíle človeka zastavia, pretože sa objavia nečakane a zasiahnu miesto, ktoré zostáva po milovanom človeku otvorené.
Hana Gregorová naznačila, že mala pocit, akoby ju Radek Brzobohatý stále chránil. Akoby niečo z neho zostalo pri nej, aj keď fyzicky už nebol nablízku. Pre mnohých ľudí, ktorí stratili partnera, sú podobné pocity veľmi osobné. Niekedy ide o vôňu, spomienku, predmet, náhodný okamih alebo zvláštnu súhru udalostí, ktorá príde presne vtedy, keď človek potrebuje cítiť, že nie je úplne sám.
Gregorová o svojom zosnulom manželovi nehovorí ako o vzdialenej minulosti. V jej slovách je cítiť, že Radek Brzobohatý ostal súčasťou jej vnútorného sveta. Jeho meno sa s ňou spája nielen cez spoločné roky, ale aj cez pocity, ktoré v nej pretrvali. Aj po viac ako trinástich rokoch dokáže spomienka na neho otvoriť emócie, ktoré nie sú hrané ani pripravené pre verejnosť.
Ich príbeh mal v očiach verejnosti vždy silný náboj. On bol charizmatický herec, muž s výraznou osobnosťou a nezameniteľnou energiou. Ona bola herečka, žena s vlastným temperamentom, humorom a životnou silou. Spolu tvorili pár, ktorý si ľudia pamätajú nielen z fotografií, ale aj z atmosféry, ktorú okolo seba vytvárali.
Po jeho odchode však prišli aj chvíle, ktoré už nepatrili publiku. Patrili iba jej. Tiché rána, prázdne miesta, náhle spomienky a momenty, keď sa človek pristihne pri tom, že ešte stále čaká známy hlas alebo krok. Práve v takom období sa podľa jej slov objavili udalosti, ktoré ju prinútili premýšľať, či sa niektoré putá naozaj končia smrťou.
Hana Gregorová nikdy nepôsobila ako žena, ktorá by sa ľahko vzdávala života. Aj po ťažkých skúškach si zachovala energiu, výraznosť a schopnosť hovoriť veci priamo. No pri spomienkach na Radka Brzobohatého sa tón mení. Vstupuje doň neha, rešpekt a niečo veľmi osobné. Nie je to iba spomínanie na slávneho manžela. Je to priznanie ženy, ktorá v určitých chvíľach cítila, že ich spojenie ešte stále nezmizlo.
Práve preto jej slová pôsobia tak silno. Nejde o príbeh postavený na veľkej dráme, ale na tichých detailoch, ktoré vedia človeka zasiahnuť hlbšie než hlučné vyhlásenia. Znamenia, o ktorých hovorí, zostávajú pre ňu osobnou skúsenosťou. Nepotrebuje ich nikomu dokazovať. Stačí, že ich sama prežila a že v nich našla niečo, čo jej v náročnom období mohlo priniesť pocit blízkosti.
Radek Brzobohatý tak v jej živote zostáva prítomný aj po rokoch. Nie ako verejná legenda z minulosti, ale ako človek, ktorého stopa pretrvala v každodennom prežívaní. Hana Gregorová týmto priznaním otvorila dvere do citlivého priestoru, kde sa smútok mieša s láskou, spomienky s nevysvetliteľnými okamihmi a minulosť s pocitom, že niektoré putá jednoducho neodídu.
